Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 11 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
záznam nemeraných hodnôt.
Korekcia vyjadruje graficky nazýva korekčná krivka.
d) Výpočet požadovanej veličiny viacerých nameraných veličín. Vhodný krátky zvukový signál napr.Priemyselné meranie M
- -
a) Zapojenie meracej aparatúry zdroje elektrickej energie.
Kalibrovanie, úkon, pri ktorom určí stupnica meracieho prístroja.
.
a) Výpočet hodnôt meraných veličín odčítaných výchyliek meracích prístrojov.
Absolútne kalibrovanie, úkon, pri ktorom geometrických rozmerov, vnútorných
vlastností zariadenia hodnoty vstupných veličín určí stupnica jeho výstupnej veličiny.
c) Výpočet ďalších štatistických charakteristík.) Dávame dôraz na
jednoznačnosť záznamu.
Vyhodnotenie nameraných hodnôt uskutočníme ručnej kalkulačke resp. grafické
znázornenie milimetrovom papieri alebo samočinným počítačom prípadne tlačiarňou či
zapisovačom. Celý rozsah nameraných hodnôt rozdeľujeme spravidla (pri
výukovom meraní) ekvidistantných úsekov.
Meracie prístroje overujú viacerých bodoch stupnice výsledky udávajú tabelárne.
4) Vyhodnotenie nameraných hodnôt.
b) Stanovenie presnosti merania resp.
Overovanie porovnávaním, úkon, pri ktorom overuje udávaná presnosť nejakého
zariadenia porovnávaním zariadením presnejším.
b) Odčítanie (pozorovanie) resp.
Merací rozsah, časť rozsahu stupnice, ktorej prístroj meria zaručenou presnosťou. dielikoch
stupnice medzi krajnými hodnotami stupnice.
Overovanie, úkon, pri ktorom overí presnosť nejakého zariadenia. klepnutie.
Rozsah stupnice, hodnota meranej veličiny spravidla jej jednotkách resp.
Rozdiel medzi údajom overovanom zariadení (X) overovacom (presnejšom) (X`) sa
nazýva chyba platí:
= X`
Korekcia (oprava) (K) záporne vzatá chyba teda hodnota, ktorú keď pripočítame
k údaju overovaného prístroja, dostaneme presnejšiu hodnotu. (Ak nejedná automatickú
meraciu aparatúru, dôležitá časová synchronizácia pri odčítaní hodnôt nezávislej
a závislých veličín.
c) Odpojenie zdrojov elektrickej energie, vyhotovenie zoznamu použitých prístrojov,
rozpojenie obvodu uloženie jednotlivých súčastí meracej zostavy.(nepriame meranie )
e) Znázornenie nameraných funkčných závislostí graficky.
Overovanie uskutočňuje etalónoch jednotiek fyzikálnych veličín meracích
prístrojoch.
1. Každá korekčná krivka platí len pre jeden merací prístroj (zariadenie), preto musí
byť jej príslušnosť nemu náležite jednoznačne vyznačená jej záhlaví (názov zariadenia, jeho
výrobné číslo, rozsah). najpravdepodobnejšej nameranej hodnoty. elektrickú) na
veličinu prístupnú vnímaniu človeka (zraku dĺžka (výchylka), číslo).
Merací prístroj, zariadenie transformujúce nejakú fyzikálnu veličinu (napr. Základné definície priemyselnom meraní. Jej typická vlastnosť je, že
hodnoty korekcie (vynesené dielikoch stupnice) spojené priamou čiarou, takže celá tvar
lomenej čiary.4
