Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 11 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Vyhodnotenie nameraných hodnôt uskutočníme ručnej kalkulačke resp.
Korekcia vyjadruje graficky nazýva korekčná krivka.
Absolútne kalibrovanie, úkon, pri ktorom geometrických rozmerov, vnútorných
vlastností zariadenia hodnoty vstupných veličín určí stupnica jeho výstupnej veličiny.
Overovanie uskutočňuje etalónoch jednotiek fyzikálnych veličín meracích
prístrojoch. elektrickú) na
veličinu prístupnú vnímaniu človeka (zraku dĺžka (výchylka), číslo).
. dielikoch
stupnice medzi krajnými hodnotami stupnice.
Meracie prístroje overujú viacerých bodoch stupnice výsledky udávajú tabelárne. Každá korekčná krivka platí len pre jeden merací prístroj (zariadenie), preto musí
byť jej príslušnosť nemu náležite jednoznačne vyznačená jej záhlaví (názov zariadenia, jeho
výrobné číslo, rozsah).) Dávame dôraz na
jednoznačnosť záznamu.
b) Odčítanie (pozorovanie) resp. (Ak nejedná automatickú
meraciu aparatúru, dôležitá časová synchronizácia pri odčítaní hodnôt nezávislej
a závislých veličín.
d) Výpočet požadovanej veličiny viacerých nameraných veličín. Jej typická vlastnosť je, že
hodnoty korekcie (vynesené dielikoch stupnice) spojené priamou čiarou, takže celá tvar
lomenej čiary. najpravdepodobnejšej nameranej hodnoty.
Rozsah stupnice, hodnota meranej veličiny spravidla jej jednotkách resp.4.
c) Výpočet ďalších štatistických charakteristík.
4) Vyhodnotenie nameraných hodnôt.
a) Výpočet hodnôt meraných veličín odčítaných výchyliek meracích prístrojov.
Merací prístroj, zariadenie transformujúce nejakú fyzikálnu veličinu (napr.
Overovanie porovnávaním, úkon, pri ktorom overuje udávaná presnosť nejakého
zariadenia porovnávaním zariadením presnejším. Vhodný krátky zvukový signál napr.
Rozdiel medzi údajom overovanom zariadení (X) overovacom (presnejšom) (X`) sa
nazýva chyba platí:
= X`
Korekcia (oprava) (K) záporne vzatá chyba teda hodnota, ktorú keď pripočítame
k údaju overovaného prístroja, dostaneme presnejšiu hodnotu.Priemyselné meranie M
- -
a) Zapojenie meracej aparatúry zdroje elektrickej energie. grafické
znázornenie milimetrovom papieri alebo samočinným počítačom prípadne tlačiarňou či
zapisovačom. záznam nemeraných hodnôt.(nepriame meranie )
e) Znázornenie nameraných funkčných závislostí graficky.
b) Stanovenie presnosti merania resp.
Merací rozsah, časť rozsahu stupnice, ktorej prístroj meria zaručenou presnosťou. Základné definície priemyselnom meraní.
Overovanie, úkon, pri ktorom overí presnosť nejakého zariadenia.
Kalibrovanie, úkon, pri ktorom určí stupnica meracieho prístroja. Celý rozsah nameraných hodnôt rozdeľujeme spravidla (pri
výukovom meraní) ekvidistantných úsekov.
c) Odpojenie zdrojov elektrickej energie, vyhotovenie zoznamu použitých prístrojov,
rozpojenie obvodu uloženie jednotlivých súčastí meracej zostavy. klepnutie.
1
