Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 11 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
a) Výpočet hodnôt meraných veličín odčítaných výchyliek meracích prístrojov.(nepriame meranie )
e) Znázornenie nameraných funkčných závislostí graficky.
c) Odpojenie zdrojov elektrickej energie, vyhotovenie zoznamu použitých prístrojov,
rozpojenie obvodu uloženie jednotlivých súčastí meracej zostavy.
Korekcia vyjadruje graficky nazýva korekčná krivka.
Vyhodnotenie nameraných hodnôt uskutočníme ručnej kalkulačke resp. grafické
znázornenie milimetrovom papieri alebo samočinným počítačom prípadne tlačiarňou či
zapisovačom.Priemyselné meranie M
- -
a) Zapojenie meracej aparatúry zdroje elektrickej energie. Jej typická vlastnosť je, že
hodnoty korekcie (vynesené dielikoch stupnice) spojené priamou čiarou, takže celá tvar
lomenej čiary.4.
Rozsah stupnice, hodnota meranej veličiny spravidla jej jednotkách resp. klepnutie.
Meracie prístroje overujú viacerých bodoch stupnice výsledky udávajú tabelárne.
Overovanie, úkon, pri ktorom overí presnosť nejakého zariadenia. Základné definície priemyselnom meraní.
b) Odčítanie (pozorovanie) resp.
Overovanie uskutočňuje etalónoch jednotiek fyzikálnych veličín meracích
prístrojoch.
Kalibrovanie, úkon, pri ktorom určí stupnica meracieho prístroja.
c) Výpočet ďalších štatistických charakteristík.
d) Výpočet požadovanej veličiny viacerých nameraných veličín. najpravdepodobnejšej nameranej hodnoty.
b) Stanovenie presnosti merania resp.
Rozdiel medzi údajom overovanom zariadení (X) overovacom (presnejšom) (X`) sa
nazýva chyba platí:
= X`
Korekcia (oprava) (K) záporne vzatá chyba teda hodnota, ktorú keď pripočítame
k údaju overovaného prístroja, dostaneme presnejšiu hodnotu. Celý rozsah nameraných hodnôt rozdeľujeme spravidla (pri
výukovom meraní) ekvidistantných úsekov. elektrickú) na
veličinu prístupnú vnímaniu človeka (zraku dĺžka (výchylka), číslo). dielikoch
stupnice medzi krajnými hodnotami stupnice.
4) Vyhodnotenie nameraných hodnôt.
Merací prístroj, zariadenie transformujúce nejakú fyzikálnu veličinu (napr.
Overovanie porovnávaním, úkon, pri ktorom overuje udávaná presnosť nejakého
zariadenia porovnávaním zariadením presnejším.
1.
.
Absolútne kalibrovanie, úkon, pri ktorom geometrických rozmerov, vnútorných
vlastností zariadenia hodnoty vstupných veličín určí stupnica jeho výstupnej veličiny. záznam nemeraných hodnôt.
Merací rozsah, časť rozsahu stupnice, ktorej prístroj meria zaručenou presnosťou. (Ak nejedná automatickú
meraciu aparatúru, dôležitá časová synchronizácia pri odčítaní hodnôt nezávislej
a závislých veličín.) Dávame dôraz na
jednoznačnosť záznamu. Každá korekčná krivka platí len pre jeden merací prístroj (zariadenie), preto musí
byť jej príslušnosť nemu náležite jednoznačne vyznačená jej záhlaví (názov zariadenia, jeho
výrobné číslo, rozsah). Vhodný krátky zvukový signál napr
