Predkladaný vysokoškolský učebný text má elektronickú formu a obsahuje všeobecné
poznatky súvisiace s teoretickou a praktickou výučbou v rámci predmetu „Informatické
a priemyselné meranie“. Tento predmet je súčasťou študijných programov bakalárskeho
štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Jedná sa
o akreditovaný študijný program: „Aplikovaná informatika“ v študijnom odbore „Aplikovaná
informatika“.. Jeho absolvovaním študenti získajú . 6 kreditov.
Autor: Miroslav Mojžiš
Strana 11 z 79
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Overovanie, úkon, pri ktorom overí presnosť nejakého zariadenia.
4) Vyhodnotenie nameraných hodnôt. záznam nemeraných hodnôt. grafické
znázornenie milimetrovom papieri alebo samočinným počítačom prípadne tlačiarňou či
zapisovačom.
Kalibrovanie, úkon, pri ktorom určí stupnica meracieho prístroja.
Meracie prístroje overujú viacerých bodoch stupnice výsledky udávajú tabelárne.
c) Odpojenie zdrojov elektrickej energie, vyhotovenie zoznamu použitých prístrojov,
rozpojenie obvodu uloženie jednotlivých súčastí meracej zostavy. klepnutie.
Korekcia vyjadruje graficky nazýva korekčná krivka.
b) Odčítanie (pozorovanie) resp.) Dávame dôraz na
jednoznačnosť záznamu.
b) Stanovenie presnosti merania resp. Vhodný krátky zvukový signál napr.
. dielikoch
stupnice medzi krajnými hodnotami stupnice.(nepriame meranie )
e) Znázornenie nameraných funkčných závislostí graficky.
a) Výpočet hodnôt meraných veličín odčítaných výchyliek meracích prístrojov.
Merací rozsah, časť rozsahu stupnice, ktorej prístroj meria zaručenou presnosťou. Celý rozsah nameraných hodnôt rozdeľujeme spravidla (pri
výukovom meraní) ekvidistantných úsekov. Každá korekčná krivka platí len pre jeden merací prístroj (zariadenie), preto musí
byť jej príslušnosť nemu náležite jednoznačne vyznačená jej záhlaví (názov zariadenia, jeho
výrobné číslo, rozsah).
Overovanie uskutočňuje etalónoch jednotiek fyzikálnych veličín meracích
prístrojoch.
Rozdiel medzi údajom overovanom zariadení (X) overovacom (presnejšom) (X`) sa
nazýva chyba platí:
= X`
Korekcia (oprava) (K) záporne vzatá chyba teda hodnota, ktorú keď pripočítame
k údaju overovaného prístroja, dostaneme presnejšiu hodnotu. najpravdepodobnejšej nameranej hodnoty.
d) Výpočet požadovanej veličiny viacerých nameraných veličín.
c) Výpočet ďalších štatistických charakteristík.
1. Jej typická vlastnosť je, že
hodnoty korekcie (vynesené dielikoch stupnice) spojené priamou čiarou, takže celá tvar
lomenej čiary. elektrickú) na
veličinu prístupnú vnímaniu človeka (zraku dĺžka (výchylka), číslo).4.
Merací prístroj, zariadenie transformujúce nejakú fyzikálnu veličinu (napr.Priemyselné meranie M
- -
a) Zapojenie meracej aparatúry zdroje elektrickej energie.
Absolútne kalibrovanie, úkon, pri ktorom geometrických rozmerov, vnútorných
vlastností zariadenia hodnoty vstupných veličín určí stupnica jeho výstupnej veličiny. (Ak nejedná automatickú
meraciu aparatúru, dôležitá časová synchronizácia pri odčítaní hodnôt nezávislej
a závislých veličín.
Rozsah stupnice, hodnota meranej veličiny spravidla jej jednotkách resp.
Vyhodnotenie nameraných hodnôt uskutočníme ručnej kalkulačke resp.
Overovanie porovnávaním, úkon, pri ktorom overuje udávaná presnosť nejakého
zariadenia porovnávaním zariadením presnejším. Základné definície priemyselnom meraní
