Charakteristickou črtou súčasného sveta je technický pokrok vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Medzi tie, ktoré dosiahli mimoriadny rozmach patrí nesporne aj elektrotechnika všeobecne a elektronika zvlášť. V rámci týchto technických disciplín môžeme konštatovať významné zmeny aj v zariadeniach na ochranu pred bleskom a prepätím. Dôkazom toho je aj táto kniha, doslova nabitá najnovšími odbornými poznatkami, ktorú predkladáme odbornej verejnosti.
Autor: Michal Ingeli
Strana 12 z 257
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
1. Jej náhrada ČSN (STN) 4010:
1989 túto mapu prílohe nemá.
Aj keď názvu nevyplýva, ide normu určovanie prostredí resp. Najčastejšie sa
vyskytuje červený, žltý, biely oranžovo-červený, obklopený žiarivým závojom [26]. februára 2007 14:30 boli Ruži-
nove zaznamenané blesky. vonkajších vplyvov pre elek
trické zariadenia.
Napríklad 27.vieme, tento blesk vytvára podobe gule priemerom cm, výnimočne nie
koľko metrov. Potom rámci celej ČR
a SR(cca 150 tis. Niekedy úde
rom blesku začne snehová fujavica, napríklad
12. marca 2006 6:00. dispozícii asi 150 teoretických hypotéz vzniku správaní
guľového blesku, viac-menej žiadnu nepodarilo potvrdiť [2] [27]. Empiricky približne
platí: počet búrkových dní /10 počet blesko
vých úderov km2/rok. Výber stavba elektrických zariadení.3b).
Najväčšia ťažkosť pri odhaľovaní pravdy guľovom blesku tom, doteraz nebolo
možné skúmať laboratóriu. Niekedy tvar elipsoidu, hrušky alebo reťazca spojených gúľ.2 Detektor bleskov stanici Lučenec
(zdroj SHMÚ)
.3 Detekcia bleskov, izokeraunická mapa
Slovensko Česko patria oblasti so
zvýšenou búrkovou činnosťou celom území
s priemerne búrkovými dňami ročne.3a. istá mapa STN 2000-5-51: apríl 2007 -
Elektrické inštalácie budov.„izokeraunická mapa" ČSSR bola uverejne
ná ČSN 4010: 1981- Ochrana sdělovacích
vedení zařízení proti přepětí nadproudu,
pozri obr. Mapa drobný nedostatok ťažko nej orientuje, pretože
nie nej žiadne mestá ani najväčšie rieky. Plazmová guľa priemerom
20 vydržala viac ako 0,5 sekundy vznikla podmienok, ktoré dosahujú počas každej
búrky. Spoločné pravidlá (obr. km2)je priemerný počet blesko
vých úderov ks/km2/rok, teda pomer :2.1.Táto
tzv. Mapa priemerného počtu
búrkových dní bola Československu spracova
ná základe pozorovaní 1946 1955.
Obrázok 1.Táto nová mapa odlišuje vyš
šie uvedenej izokeraunickej mapy. lete 2006 vedci Ústa
vu pre výskum plazmy fyziky Maxa Plancka Berlíne dokázali vytvoriť oblak svietiacej plaz
my, ktorý svojimi vlastnosťami značne pripomína guľový blesk.
V Podnikovej norme energetiky PNE 2000-2, ktorú vydal Slovenský elektrotechnický zväz
v 2004, búrková mapa zahŕňajúca obdobie 1991 2000.
Avšak rámci oblasti môže byť priemerný počet bleskových úderov (Tatranská Lom
nica) ks/km2/rok (Lomnický štít), teda pomer 1:10. Slovenská
časť izokeraunickej mapy bola prevzatá do
normy STN 1391:1998 Aktívne bleskozvo
dy, kde používa pri výpočte účinnosti návr
hu aktívnych bleskozvodov. Aj
keď búrkové obdobie bleskami všeobec
ne pokladá obdobie apríla októbra, sú
známe prípady bleskov zimnom období. 1
