Ochrana pred bleskom a prepätím

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Charakteristickou črtou súčasného sveta je technický pokrok vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. Medzi tie, ktoré dosiahli mimoriadny rozmach patrí nesporne aj elektrotechnika všeobecne a elektronika zvlášť. V rámci týchto technických disciplín môžeme konštatovať významné zmeny aj v zariadeniach na ochranu pred bleskom a prepätím. Dôkazom toho je aj táto kniha, doslova nabitá najnovšími odbornými poznatkami, ktorú predkladáme odbornej verejnosti.

Autor: Michal Ingeli

Strana 12 z 257

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Táto tzv. marca 2006 6:00. V Podnikovej norme energetiky PNE 2000-2, ktorú vydal Slovenský elektrotechnický zväz v 2004, búrková mapa zahŕňajúca obdobie 1991 2000.3 Detekcia bleskov, izokeraunická mapa Slovensko Česko patria oblasti so zvýšenou búrkovou činnosťou celom území s priemerne búrkovými dňami ročne. 1. Potom rámci celej ČR a SR(cca 150 tis. Mapa priemerného počtu búrkových dní bola Československu spracova­ ná základe pozorovaní 1946 1955. 1. Mapa drobný nedostatok ťažko nej orientuje, pretože nie nej žiadne mestá ani najväčšie rieky. Slovenská časť izokeraunickej mapy bola prevzatá do normy STN 1391:1998 Aktívne bleskozvo­ dy, kde používa pri výpočte účinnosti návr­ hu aktívnych bleskozvodov. Avšak rámci oblasti môže byť priemerný počet bleskových úderov (Tatranská Lom­ nica) ks/km2/rok (Lomnický štít), teda pomer 1:10. Jej náhrada ČSN (STN) 4010: 1989 túto mapu prílohe nemá.2 Detektor bleskov stanici Lučenec (zdroj SHMÚ) . Plazmová guľa priemerom 20 vydržala viac ako 0,5 sekundy vznikla podmienok, ktoré dosahujú počas každej búrky. Obrázok 1.Táto nová mapa odlišuje vyš­ šie uvedenej izokeraunickej mapy. Spoločné pravidlá (obr.3b). Aj keď búrkové obdobie bleskami všeobec­ ne pokladá obdobie apríla októbra, sú známe prípady bleskov zimnom období. lete 2006 vedci Ústa­ vu pre výskum plazmy fyziky Maxa Plancka Berlíne dokázali vytvoriť oblak svietiacej plaz­ my, ktorý svojimi vlastnosťami značne pripomína guľový blesk. Empiricky približne platí: počet búrkových dní /10 počet blesko­ vých úderov km2/rok. km2)je priemerný počet blesko­ vých úderov ks/km2/rok, teda pomer :2.vieme, tento blesk vytvára podobe gule priemerom cm, výnimočne nie­ koľko metrov.3a. Aj keď názvu nevyplýva, ide normu určovanie prostredí resp. dispozícii asi 150 teoretických hypotéz vzniku správaní guľového blesku, viac-menej žiadnu nepodarilo potvrdiť [2] [27]. Niekedy tvar elipsoidu, hrušky alebo reťazca spojených gúľ. vonkajších vplyvov pre elek­ trické zariadenia. Najväčšia ťažkosť pri odhaľovaní pravdy guľovom blesku tom, doteraz nebolo možné skúmať laboratóriu.1. Napríklad 27. Najčastejšie sa vyskytuje červený, žltý, biely oranžovo-červený, obklopený žiarivým závojom [26]. Niekedy úde­ rom blesku začne snehová fujavica, napríklad 12. Výber stavba elektrických zariadení. februára 2007 14:30 boli Ruži- nove zaznamenané blesky.„izokeraunická mapa" ČSSR bola uverejne­ ná ČSN 4010: 1981- Ochrana sdělovacích vedení zařízení proti přepětí nadproudu, pozri obr. istá mapa STN 2000-5-51: apríl 2007 - Elektrické inštalácie budov