Náučný slovník elektrotechnický -6- elektrické stroje a prístroje

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Siesty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektrické stroje a prístroje obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrických strojov točivých a netočivých, elektrických pohonov, elektrických prístrojov, ako aj pojmy z merania elektrických strojov a prístrojov.Určený je všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Mazák, Lubomíra Csáderová

Strana 367 z 637

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Rýchlosť pohonu zodpovedať pracovnej rých­ losti poháňaných mechanizmov jej široké rozpätie sa prispôsobuje technologickým požiadavkám pra­ covných strojov. Zmena rýchlosti medzi dvoma presne špecifikovanými rýchlosťami vyjadrenými prísluš­ ných jednotkách absolútnou zmenou. Zmenou veľkosti fázy regulačného napätia možno meniť otáčavú rýchlosť oblasti podsyn- chrónnej cez synchrónnu rýchlosť oblasti nadsynchrónnej. Pomer hodnoty absolútnej zmeny rýchlosti pôvodnej rýchlosti relatívnou zmenou rýchlosti. Relatívny pokles (relatívne zvýšenie) rýchlosti je pomer hodnoty absolútneho poklesu (absolútneho zvýšenia) rýchlosti pôvodnej rýchlosti. Pri perio­ dických zmenách rýchlosti dôležité udržiavanie strednej rýchlosti elektrického pohonu počas pra­ covného cyklu. motora 364 jednosmerného motora (/"regulácia otáčavej rých­ losti elektrického pohonu). Medzi kritériá kvality regulácie patrí hospodár­ nosť, presnosť požadovaný rozsah regulovateľnos- . Zmeny rýchlosti prejavujú jej poklesom alebo zvýšením. Podlá možnosti meniť smer pohybu pohonu rozli­ šujú pohony pre jeden zmysel rýchlosti, pohony pre oba zmysly rýchlosti, pri ktorých možno zmeniť zmysel pohybu len pri zastavení (nulovej rýchlosti), pohony pre oba zmysly točivého momentu, pri ktorých možno vyvinúť plynule hnací brzdný mo­ ment, reverzačné pohony, určené prevádzku v oboch zmysloch rýchlosti. Pri regulácii rýchlosti berie úvahy rýchlosť naprázdno, rýchlosť hnacieho stroja bez pripo­ jenia pracovného mechanizmu, keď hnací motor zaťažujú len straty medi, železe mechanické straty. L it.: 112 Němeček regulácia otáčavej rýchlosti derivačného trojfázo­ vého komutátorového motora pôsobenie čini­ teľov ovplyvňujúcich rýchlosť komutátorového striedavého motora podľa požiadaviek prevádzky (/kom utátorový striedavý stroj). Všeobecne možno povedať, otáčavá rýchlosť derivačných trojfázových komutátorových motorov riadi zmenou napätia privádzaného riadiaceho zariadenia, pri /derivačnom trojfázovom ko­ mutátorovém stroji napájanom statora zmenou regulačného napätia privádzaného kefy pri /derivačnom trojfázovom komutátorovom stroji napájanom rotora zmenou regulačného napätia, ktoré privádza statorové vinutie natáčaním kief (rotor komutátorom správa ako riaditeľný transformátor otáčavým magnetickým poľom). Vzdialenosť hraníc rozsahu otáča­ vej rýchlosti motora napájaného statora urče­ ná minimálnou maximálnou hodnotou regulačné­ ho napätia ohľadom priemerové indukované napätie medzi kefami. komutát. normálnu rýchlosť, pri ktorej stroj podáva predpísa­ ný výkon (/m enovitá otáčavá rýchlosť stroja). Pri lineárnom pohybe rýchlosť pohybu hmotného bodu priamke s“1] pri krokových motoroch je počet krokov jednotku času. pre každé nastavenie kief derivačný trojfázový komutátorový stroj správa ako asynchrónny stroj; má motorovú generátorovú oblasť prevádzky a podobnú momentovú charakteristiku (/m en­ tová charakteristika derivačného trojfázového ko­ mutátorového stroja). Pri pohonoch stálym prevodovým pomerom súvisí rýchlosť poháňaného stroja priamo rýchlos­ ťou hnacieho motora. Otáčavá rýchlosť motora znížením toku reguluje tak, aby dosiahla vyššia hodnota ako menovitá. Podľa rozsahu regulovateľnosti rozlišujeme jed­ norýchlostné pohony, určené pohon iba jedinou rýchlosťou, viacrýchlostné pohony umožňujúce rea­ lizáciu pohybu pracovného stroja stupňovité nasta­ viteľnou rýchlosťou plne regulovateľné pohony, v ktorých možno plynule meniť rýchlosť, príp. Pri konštrukcii stroja počíta jeho ideálnou rýchlosťou vypočítanou pri chode stroja naprázdno bez akýchkoľvek strát; určuje momentovej charakteristiky hnacieho stroja okamihu precho­ du funkcie motora funkcie generátora, keď je točivý moment stroja nulový. Pri každom nastavenom regulačnom napätí, resp. Regulačným odporníkom možno skoro plynule meniť budiaci prúd, tým znižovať magnetický tok. dĺžku dráhy alebo kombinovať obe tieto veličiny.regulácia otáčavej rýchlosti derív. Touto reguláciou možno dosiahnuť až o vyššiu rýchlosť, ako rýchlosť menovitá, pričom jej zvyšovanie obmedzené tým, pri zoslabení toku horšia komutácia stroj iskrí a treba brať ohľad stabilitu stroja mechanickú pevnosť rotora. L it. trojfáz. Pri stroji napájanom do rotora daná pomerom efektívneho počtu závitov pripadajúcich priemerové napätie komutátora a efektívneho počtu závitov, ktoré pripadajú v pokoji fázové napätie statorového vinutia. Pri synchrónnych i asynchrónnych strojoch dôležitá /synchrónna otáčavá rýchlosť stroja. Pri točivých pohonoch rýchlosťou otáčavá rýchlosť, daná rýchlosťou pohybu hmotného bodu po kružnici; rozmer rad označuje cu.: 9,62,112 Fiamin regulácia otáčavej rýchlostí elektrického pohonu — pôsobenie činiteľov ovplyvňujúcich rýchlosť chodu elektrického pohonu jej zmeny účelom dosiahnutia požadovanej rýchlosti (/riadenie elek­ trického pohonu). Cieľom regulácie rýchlosti udržovanie rýchlosti v požadovanej hodnote, zabraňovanie alebo predchádzanie jej zmenám (/stabilita elektrického pohonu), alebo vyvolávame jej zmien podľa potre­ by prevádzky. Stroje konštruované menovitú rýchlosť, j. Absolútny poldes, resp. rázových pohonoch počíta /strednou otáčavou rýchlos­ ťou elektrického pohonu. absolútne zvýšenie vyjad­ ruje hodnotu zmeny pôvodnej rýchlosti prísluš­ ných jednotkách rýchlosti