Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Na určenie velkosti kondenzátora pri individuálnej kom
penzácii jalového výkonu elektromotorov viacero mož
ností. Vhodný spósob použitie róznych tabuliek.
94
. Preto pri individuálnej
kompenzácii asynchrónnych motorov použit taký výkon
kondenzátora, ktorým vykompenzuje jalový výkon
motora pri běhu naprázdno maximálnu hodnotu účin-
níka cos 1•Potom bude kondenzátor pri ťiplnom zata
žení motora kryt asi polovicu jalového výkonu tak zvýši
účinník asi 0,95. určit potřebný výkon kondenzátora podlá
výkonu motora. uvedeného dalo usudzovať,
že bolo výhodné dat každý elektromotor konden
zátor kvóli individuálnej kompenzácii. Tak
podlá tah. praxi taká kompenzácia nemóže odporúčat,
lebo bola jednak velmi drahá vyžiadala tiež
velmi presne pracujúce prepínacie zariadenie. však iste vel’a pohonov stálou
prevádzkou tak vystrojenie motorov kondenzátormi
už tovární stálo vážnu úvahu. Vyriešený pro
blém iste skoro celoštátnom meradle amorti-
zoval.
Individuálnou konrpenzáciou mohol asynchrónny
motor pri plnom zatažení vykompenzovat tak, sa
zlepšil jeho účinník cos avšak pri běhu naprázdno
alebo pri čiastočnom zatažení motora výkon kondenzá-
tora bol ovela vyšší ako jalový výkon motora, za
příčinilo prekompenzáciu.penzácii, ktorá kompenzovala tento vysoký počiatočný
rozběhový jalový výkon, ukončení rozběhu ostala
zapnutá len pre normálny beh potřebná kondenzátorová
batéria. Záležitost pro
blematická len tom, nevieme, ako budú praxi motory
využité směnu. třeba použit
kondenzátor výkone kVAr.
Ak sme mali vykompenzovat jalový výkon 100 kW
motora 1400 ot/min, bolo podl’a tah
