Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
o
čítáme, otor běží denne asi hodin celý rok (300 dní), tak
pri použití jedného velkého motora namiesto piatich malých uspoří sa:
2,64x10x300 7,920 kVArh
5. Vidíme, motor
s polovičnými otáčkami kotvou krúžkovou kotvou
nakrátko) pri příkone motora horší účinník
cos asi 0,1.
63
. 31. Preto motory menšími
otáčkami pri rovnakom příkone konstrukčně váčšie ako
motory vyššími otáčkami.
Potom 0,54 10,8 kVAr.
6.
Motor pracuje pri plnom zaťažení účinníkom cos =
= 88.
Příklad:
Velký pracovný stroj móže poháňaný buď piatimi o-
tormi, alebo jedným motorom .
Jeden otor pracuje pri plnoro zaťažení účinníkom cos —
= 0,83. Vzduchová medzera medzi statorom rotorom motora
Spotřeba magnetizačného (jalového) prúdu silné závisí
od velkosti vzduchovej medzery medzi statorom rotorom. Používáme motorov vyššími otáčkami
Elektromotory vyššími otáčkami majú menší počet
pólových dvojíc tým menšiu spotřebu jalověj práce ako
motory nízkými otáčkami. Pri menších motoroch rozdiel váčší pri
váčších motoroch menší.
Pať otorov potřebuje jalový příkon 2,688 13,44 kVAr. Potom 0,672 2,688 kVAr.nezlepšuje len účinník, ale zmenšia investície.
Nasledujúci příklad nám ukáže vplyv velkosti motorov
na prevádzkové náklady. Vplyv počtu pólov účinník
cos znázorňuje diagram obr.
Rozdiel jalového výkonu 13,44 10,8 2,64 kVAr
