Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Pať otorov potřebuje jalový příkon 2,688 13,44 kVAr. Potom 0,672 2,688 kVAr. Pri menších motoroch rozdiel váčší pri
váčších motoroch menší. Vplyv počtu pólov účinník
cos znázorňuje diagram obr. 31. o
čítáme, otor běží denne asi hodin celý rok (300 dní), tak
pri použití jedného velkého motora namiesto piatich malých uspoří sa:
2,64x10x300 7,920 kVArh
5.
Motor pracuje pri plnom zaťažení účinníkom cos =
= 88.
Příklad:
Velký pracovný stroj móže poháňaný buď piatimi o-
tormi, alebo jedným motorom .
Rozdiel jalového výkonu 13,44 10,8 2,64 kVAr.
63
. Vzduchová medzera medzi statorom rotorom motora
Spotřeba magnetizačného (jalového) prúdu silné závisí
od velkosti vzduchovej medzery medzi statorom rotorom. Preto motory menšími
otáčkami pri rovnakom příkone konstrukčně váčšie ako
motory vyššími otáčkami.nezlepšuje len účinník, ale zmenšia investície.
6. Vidíme, motor
s polovičnými otáčkami kotvou krúžkovou kotvou
nakrátko) pri příkone motora horší účinník
cos asi 0,1.
Jeden otor pracuje pri plnoro zaťažení účinníkom cos —
= 0,83.
Potom 0,54 10,8 kVAr.
Nasledujúci příklad nám ukáže vplyv velkosti motorov
na prevádzkové náklady. Používáme motorov vyššími otáčkami
Elektromotory vyššími otáčkami majú menší počet
pólových dvojíc tým menšiu spotřebu jalověj práce ako
motory nízkými otáčkami
