Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Pať otorov potřebuje jalový příkon 2,688 13,44 kVAr. o
čítáme, otor běží denne asi hodin celý rok (300 dní), tak
pri použití jedného velkého motora namiesto piatich malých uspoří sa:
2,64x10x300 7,920 kVArh
5. Vzduchová medzera medzi statorom rotorom motora
Spotřeba magnetizačného (jalového) prúdu silné závisí
od velkosti vzduchovej medzery medzi statorom rotorom.
6. Vplyv počtu pólov účinník
cos znázorňuje diagram obr.
63
. Vidíme, motor
s polovičnými otáčkami kotvou krúžkovou kotvou
nakrátko) pri příkone motora horší účinník
cos asi 0,1. Potom 0,672 2,688 kVAr. Pri menších motoroch rozdiel váčší pri
váčších motoroch menší.
Příklad:
Velký pracovný stroj móže poháňaný buď piatimi o-
tormi, alebo jedným motorom .
Potom 0,54 10,8 kVAr.
Motor pracuje pri plnom zaťažení účinníkom cos =
= 88.nezlepšuje len účinník, ale zmenšia investície.
Jeden otor pracuje pri plnoro zaťažení účinníkom cos —
= 0,83.
Nasledujúci příklad nám ukáže vplyv velkosti motorov
na prevádzkové náklady. Používáme motorov vyššími otáčkami
Elektromotory vyššími otáčkami majú menší počet
pólových dvojíc tým menšiu spotřebu jalověj práce ako
motory nízkými otáčkami. 31. Preto motory menšími
otáčkami pri rovnakom příkone konstrukčně váčšie ako
motory vyššími otáčkami.
Rozdiel jalového výkonu 13,44 10,8 2,64 kVAr
