Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Automaticky, alebo dialkove riadené motory upravit
tak, znemožní chod naprázdno pod. Ako vidno diagramoch,
motor pri běhu naprázdno účinník iba 0,15 0,3. Preto nemusí
byť vždy úsporné, keď motor pri krátkom běhu naprázdno
sa ihned’ vypne, lebo pri opatovnom zapnutí rozběhový
prúd hlavně jeho jalová zložka nám připadne prekročia
úsporu získánu, keď motor bol vypnutý.
O výmene motorov uvažujeme iba vtedy, motory
trvale rovnako zatažené ich výkon využitý menej ako
na Beh motorov naprázdno právě takým zlom
ako beh nízkým zatažením.
Preto kvóli hospodárnosti třeba beh naprázdno pri
elektromotoroeh celkom obmedzit. azda ešte zakorenený
nesprávný názor neodborníkov, motor pri běhu na
prázdno nespotřebuje žiadnu energiu, iste jednou
z hlavnýoh příčin, toTko motorov ešte stále běží nevy
užitých. Normálně elektromotor berie pri chodě naprázdno
asi menovitého prúdu tak okrem úspor
v spotrebe jalověj energie, uspoří činná elektrická
energia, nenecháme motor bežať zbytočne naprázdno. Velkosť motorov
Motory váčšieho výkonu majú lepší účinník vyššiu
účinnost ako malé motory. Tým
62
. Preto výhodnejšie namiesto
viacerých malých motorov použit jeden velký motor.(0,6 0,4 0,25) 10,5
kVAr. Yypínacie zapínacie prístroje
umiestiť bezprostrednej blízkosti obsluhujúceho pracov
níka.
V prevádzke třeba však vypnutie naprázdno idúceho
stroja vhodné zaistiť.
4.
Pri týchto úvahách třeba však památat, pri zapínaní
každého elektromotora rozběhový prúd niekolkonásob-
kom prúdu menovitého (asi patnásobný)
