Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
O výmene motorov uvažujeme iba vtedy, motory
trvale rovnako zatažené ich výkon využitý menej ako
na Beh motorov naprázdno právě takým zlom
ako beh nízkým zatažením. Preto výhodnejšie namiesto
viacerých malých motorov použit jeden velký motor.
Preto kvóli hospodárnosti třeba beh naprázdno pri
elektromotoroeh celkom obmedzit. Preto nemusí
byť vždy úsporné, keď motor pri krátkom běhu naprázdno
sa ihned’ vypne, lebo pri opatovnom zapnutí rozběhový
prúd hlavně jeho jalová zložka nám připadne prekročia
úsporu získánu, keď motor bol vypnutý. Velkosť motorov
Motory váčšieho výkonu majú lepší účinník vyššiu
účinnost ako malé motory.
Pri týchto úvahách třeba však památat, pri zapínaní
každého elektromotora rozběhový prúd niekolkonásob-
kom prúdu menovitého (asi patnásobný). Yypínacie zapínacie prístroje
umiestiť bezprostrednej blízkosti obsluhujúceho pracov
níka. Automaticky, alebo dialkove riadené motory upravit
tak, znemožní chod naprázdno pod.(0,6 0,4 0,25) 10,5
kVAr. Tým
62
. Ako vidno diagramoch,
motor pri běhu naprázdno účinník iba 0,15 0,3. Normálně elektromotor berie pri chodě naprázdno
asi menovitého prúdu tak okrem úspor
v spotrebe jalověj energie, uspoří činná elektrická
energia, nenecháme motor bežať zbytočne naprázdno.
V prevádzke třeba však vypnutie naprázdno idúceho
stroja vhodné zaistiť.
4. azda ešte zakorenený
nesprávný názor neodborníkov, motor pri běhu na
prázdno nespotřebuje žiadnu energiu, iste jednou
z hlavnýoh příčin, toTko motorov ešte stále běží nevy
užitých
