Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Pri takom postupe
sa vždy vyskytnú chyby, ktoré velmi tažko dajú
napravit, zariadenie raz prevádzke. Krajné
chybný postup je, bez reálných podkladov zriadi
velká centrálna kompenzácia cistě len preto, aby do-
cielili úspory fakturácii elektrickej energie.
Taktiež nie správné, kompenzačně zariadenia
plánujú bez predbežného dopytu patričnom energetic-
kom rozvodnom závode, lebo energetické rozvodné závody
centrálne riadia kompenzáciu rozvodných sietí.
Pri plánovaní kompenzačného zariadenia třeba rozo»
znávat dve základné hladiská, podl’a ktorých móžeme
s úspechom správné projektovat kompenzačně zariadenie
16 Jalový výkon 241
. Pri vypracovaní projektu pre kompenzačně
zariadenie nemožno vychádzat len čisté teoretických
úvah, ale bezpodmienečne třeba, presne oboznámit
s druhom prevádzky najma priebehom křivky činného
a jalového zataženia závodu.kompenzácie rozhodne jalový elektromer, ktorý pri
zapnutí statických kondenzátorov připojený rozvod
zmenšením rýchlosti otáčok kotvy ihned’ ukazuje, sa
kompenzuje. Projektovanie kompenzačních zariadení
Projektovanie kompenzačných zariadení pre priemy-
selné závody vyžaduje projektanta velké skúsenosti
z praxe.
8. Ked’ kotva elektromera nehýbe stojí
pevne nulovom bode, zariadenie vykompenzované
presne hodnotu účinníka cos Ked’ ale kotva
pootočí opačným smeroin nárazníku, prekompen-
zované třeba ihned’ kondenzátory odpojit. Nie stanoviska
účelného hospodárenia elektrickou energiou správné,
ak velkost centrálnej kondenzátorovej batérie určí
podl’a instalovaného příkonu závodu, faktora súčasnosti
a odhadnutého základného účinníka
