Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Pri plánovaní kompenzačného zariadenia třeba rozo»
znávat dve základné hladiská, podl’a ktorých móžeme
s úspechom správné projektovat kompenzačně zariadenie
16 Jalový výkon 241
.
8.kompenzácie rozhodne jalový elektromer, ktorý pri
zapnutí statických kondenzátorov připojený rozvod
zmenšením rýchlosti otáčok kotvy ihned’ ukazuje, sa
kompenzuje. Projektovanie kompenzačních zariadení
Projektovanie kompenzačných zariadení pre priemy-
selné závody vyžaduje projektanta velké skúsenosti
z praxe.
Taktiež nie správné, kompenzačně zariadenia
plánujú bez predbežného dopytu patričnom energetic-
kom rozvodnom závode, lebo energetické rozvodné závody
centrálne riadia kompenzáciu rozvodných sietí. Pri vypracovaní projektu pre kompenzačně
zariadenie nemožno vychádzat len čisté teoretických
úvah, ale bezpodmienečne třeba, presne oboznámit
s druhom prevádzky najma priebehom křivky činného
a jalového zataženia závodu. Ked’ kotva elektromera nehýbe stojí
pevne nulovom bode, zariadenie vykompenzované
presne hodnotu účinníka cos Ked’ ale kotva
pootočí opačným smeroin nárazníku, prekompen-
zované třeba ihned’ kondenzátory odpojit. Nie stanoviska
účelného hospodárenia elektrickou energiou správné,
ak velkost centrálnej kondenzátorovej batérie určí
podl’a instalovaného příkonu závodu, faktora súčasnosti
a odhadnutého základného účinníka. Krajné
chybný postup je, bez reálných podkladov zriadi
velká centrálna kompenzácia cistě len preto, aby do-
cielili úspory fakturácii elektrickej energie. Pri takom postupe
sa vždy vyskytnú chyby, ktoré velmi tažko dajú
napravit, zariadenie raz prevádzke
