Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Máme potom sice
silné dimenzované elektrické zariadenie, ktoré však nemó-
žeme celkom využit.Názorné vidno vplyv účinníka raste investičných ná»
kladov, ako vyplývá doterajších skúseností: be-
rieme investičný náklad výrobu rozvod jedného
kVA priemerným účinníkom cos ako 100 tak
pri účinníku cos investičný náklad bude asi
150 %. Ubytok napátia nie je
len ohmického charakteru, ale ide hlavně indukčný
úbytok napátia, ktorý nastáva rozptylom magnetického
24
. Zložka činného výkonu
P[kW celkovom množstve vyrobenej elektrickej ener
gie [kVA] poměrně nízká.
b) Zmenšenie využitia zariadenla
Ak generátor vyrába elektrická energiu (kVA) velkou
jalovou zložkou (kVAr), nepracuje tak hospodárné, ako
keby vyrobil rovnaké množstvo energie mensou jalovou
zložkou. Hnací stroj (napr. turbína) vždy navrhnutý na
úplný činný výkon Ked generátor pracuje namiesto
s menovitým účinníkom cos len účinníkom
cos 0,5, prúdom (ampéricky) celkom zatažený, ale
turbína nie celkom využitá. Například transformátor, ktorý pra
cuje trvale účinníkom cos 0,5 sekundárnom roz
vode, transformuje pri takomto nízkom účinníku len %
činného výkonu. isté platí pri přenose
energie, kde vysoké prúdové zaťaženie silnejšie zaťažuje
transformátory, rozvádzače vedenie.
c) Pokles prevádzkového napatía odbernom mieste
Velký výsledný prúd spósobuje váčší úbytok napátia na
konci vedenia zbytočne silné prúdovo zaťaženom nastane
teda pokles prevádzkového napatia
