Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Dóle-
žitejšie pri projektovaní poznat faktor zafaženia účinník,
čo vyplývá hlavně druhu prevádzky. Zbytočné velmi zaoberať tzv.výsledného, činného jalového prúdu strát výkone
od účinníka cos tah.
si vyžadujú váčšiu dodávku jalového výkonu siete.
Preto třeba pri projekcii elektrického zariadenia brat
do úvahy účinník, akým budú stroje skutočnosti praco
vat projektovat potrebnú kompenzáciou jalového vý
konu. silnejšie dimenzované spojovacie vedenie. počet hodin denne. Pri
budovaní nových zariadení zapříčiňuje zlý účinník, pre
výrobu, transport transformáciu celkového prúdu sú
potřebné:
1 silnejšie dimenzované generátory,
2 vačšie transformátory a
3.
23
.
2. kap. Technické hospodářské následky nízkého účinníka
Zlý účinník okrem uvedených energetických násled-
kov, ďalšie technické hospodářské následky:
a) Zviičšenie investlřných nákladov
Elektrické zariadenia zlým účinníkom cos (napr. Odhad účinníka
a faktora zaťaženia novom závode, ktorý projektuje,
je velmi ťažký. Tieto faktory možno najlepšie zistit porov
náním podobným závodom, kde pracuje podobných
podmienok.
v závodoch, ktorých používá mnoho indukčných spotre-
bičov, asynchronně motory, transformátory, indukčné
pece, zváracie stroje, mnoho žiarivkových svietidiel atď. odatky“ . falctorom súcas-
nosti instalovaným výkonom, lebo štítkové údaje platia
len pri úplnom zatažení faktor súčasnosti udává iba ako
dlho budú stroje pracovat; napr
