Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
si vyžadujú váčšiu dodávku jalového výkonu siete. falctorom súcas-
nosti instalovaným výkonom, lebo štítkové údaje platia
len pri úplnom zatažení faktor súčasnosti udává iba ako
dlho budú stroje pracovat; napr.
Preto třeba pri projekcii elektrického zariadenia brat
do úvahy účinník, akým budú stroje skutočnosti praco
vat projektovat potrebnú kompenzáciou jalového vý
konu. Zbytočné velmi zaoberať tzv. Odhad účinníka
a faktora zaťaženia novom závode, ktorý projektuje,
je velmi ťažký. kap.
23
. Pri
budovaní nových zariadení zapříčiňuje zlý účinník, pre
výrobu, transport transformáciu celkového prúdu sú
potřebné:
1 silnejšie dimenzované generátory,
2 vačšie transformátory a
3. Technické hospodářské následky nízkého účinníka
Zlý účinník okrem uvedených energetických násled-
kov, ďalšie technické hospodářské následky:
a) Zviičšenie investlřných nákladov
Elektrické zariadenia zlým účinníkom cos (napr. počet hodin denne.
2. odatky“ . Tieto faktory možno najlepšie zistit porov
náním podobným závodom, kde pracuje podobných
podmienok. Dóle-
žitejšie pri projektovaní poznat faktor zafaženia účinník,
čo vyplývá hlavně druhu prevádzky.
v závodoch, ktorých používá mnoho indukčných spotre-
bičov, asynchronně motory, transformátory, indukčné
pece, zváracie stroje, mnoho žiarivkových svietidiel atď.výsledného, činného jalového prúdu strát výkone
od účinníka cos tah. silnejšie dimenzované spojovacie vedenie
