Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Velkost kompenzačnýeh
kondenzátorov určuje obvyklým spósobom.ci priameho
vedenia batériou statických kondenzátorov rovnakej vel
kosti, ktorá reguluje závisle výšky napátia (obr. 67. len jeden kondenzátor.
132
. Menej přehnutá
čiara znázorňuje úbytok napátia pri nízkom zatažení siete,
pri ktorom pracuje napr. velkost statických kon
denzátorov priamo zapojuje patřičné spotřebiče jalo
vého výkonu, např.
Na obr. 67).
Niekedy zlepšujú napátové poměry tak, do
středu dlhého napájacieho vedenia zapája přídavný (při
padne regulačný) transformátor, ktorý zvyšuje napátie na
potrebnú výšku konci vedenia zapojováním konden
zátorov napátie tiež zvyšuje menovitú hodnotu.Táto skutočnosť umožňuje sieťach kolísavým zata
žením regulovat výšku napátia volnom kon. motory.
V praxi zlepšujú napátové poměry sietach tak, že
sa potřebný jalový výkon, resp.
N D
Obr. silné přehnutá čiara medzi bodmi P
znázorňuje priebeh úbytku napátia pri silnom zatažení
a plne zapnutej kondenzátorovej batérii. Automatické zapnutie kompenzačnýeh kondenzátorov na
konci vedenia pomocou napátového relé
Vedenie potom napája bodu len činným výkonom
