Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Pri pohybe slnečnej plazmy kolmo magnetické pole Zeme pôsobí
na nabité častice Lorentzova sila, ktorej účinkom elektróny ióny
pohybujú medzi hypotetickými elektródami ako pozdĺž nich.
Analýza výsledkov fyzikálnych výskumov ukázala, vzájomným
pôsobením magnetického poľa Zeme slnečným vetrom krátko-
vlnovou časťou spektra slnečného žiarenia (žiarenia rôntgenové
a ultrafialové žiarenie) nepretržito vytvára elektrický prúd, ktorý
tečie ionosfére okolo Zeme smerom východu západ.
Elektródam kondenzátora spodná hranica ionosféry elektróno-
sféra (elektroionosféra dotýka Zeme oblasti magnetických pólov
prostredníctvom prúdom nabitých častíc). Priečny prúd rozdeľuje niektoré náboje ionosfére tak, že
kladné ióny koncentrujú hranici atmosféry troposférou elek
tróny vonkajšej hranici radiačných pásov vytvárajú tzv.kinetická energia kozmických telies,
— energia kozmického systému látka antilátka,
— energia čiernych dier,
— energia kozmického vákua. j. Okrem
prúdu vplyvom Hallovho javu vzniká priečny prúd smere Zemi
(elektróny pohybujú smerom Zeme), ktorý veľkosť asi MA
a výkon približne 2,5 TW. Jeho prie
merný výkon, ktorý odhaduje približne 100TW prúdom pri
bližne 100 MA), doteraz nijako nevyužíva. To
znamená, medzi oblasťami ionosféry, ktoré vzdialené tisíc km,
vzniká rozdiel potenciálu 100 kV. elektróno-
sféru. sa
elektródy pripoja vonkajšiu záťaž, potečie medzi nimi prúd.
Západný prúd uzatvára sám seba ohraničený radiačnými
pásmi. Rozdiel potenciálov medzi
Zemou spodnou vrstvou ionosféry približne 250 kV. Táto situácia analogická obrovským sférickým kondenzáto
rom „ionosféra Zem ktorý nabíja Hallovho ionosferického
M generátora, pripojeného dvom „elektródam kondenzátora. aximálne možný rozdiel potenciá
lov daný vzdialenosťou dvoch protiľahlých bodov zemeguli (t.
87
.
Energetické procesy ionosfére môžeme porovnať procesmi, ktoré
prebiehajú obrovskom generátore HD.
M eraniami zistilo, intenzita elektrického poľa západnom
smere) spodných vrstvách ionosféry približne -1
