Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Termojadrová technológia
Vznik neriadenej termojadrovej reakcie reaktore principiálne nie je
možný.
Najdôležitejšie predpokladané väzby využívania termojadrových
palív životným prostredím môžeme rozdeliť niekoľkých oblastí:
— technológie získavania termojadrových palív (záber pôdy, zne
čisťovanie mora, tuhé, kvapalné plynné odpady, hluk, mikroklíma,
výbušné zmesi vodíka jeho izotopov vzduchom),
— uskladnenie, doprava manipulácia termojadrovými palivami. Taktiež procesy prebiehajúce plazme majú samoregulačné
účinky, ktoré tlmia reakciu. Pretože využívanie trícia ter
mojadrových reakciách veľmi výhodné, pravdepodobne nedôjde
k jeho vylúčeniu, preto bude potrebné urobiť mimoriadne opatrenia,
aby zabránilo jeho únikom počas dopravy, skladovania využívania
v reaktore (ohraničením množstva reaktore bezpečnostnými barié
rami).
Biologické tienenie aktívnej zóny musí byť spoľahlivé musí spĺňať
podľa hygienických noriem stanovené podmienky pre prácu personálu
z hľadiska radiačnej záťaže. Preto prísne opatrenia
z hľadiska životného prostredia budú nevyhnutné.porovnaní súčasnými tlakovodnýmí reaktormi bude nie
koľko rádov menšie.
Zvyšky horenia toxické, agresívne môžu byť určitých okolností
znečistené rádioaktívnymi prímesami. Preto bude treba lítium špeciálne
chrániť, prípadne využívať zlúčeninách (napr.
V termojadrovom reaktore vzniká energia, ktorú nevyhnutné
430
. LiBeFe2). Podobnú funkciu musia zabezpečiť venti
lačné systémy. Hoci prognózy optimistické, musíme uvedo
miť, termojadrové reakcie intenzívnymi zdrojmi rádioaktívneho
žiarenia niektorých látok vysokou aktivitou.
Trícium nebezpečné najmä preto, prostredníctvom vody sa
zúčastňuje biologických cykloch, ktorých svojou aktivitou pôsobí
pomerne dlhodobo.
Vysoká reaktivita lítia podmieňuje nebezpečenstvo jeho vzplanutia. Termojadrová elektráreň denne spracuje iba nie
koľko trícia, avšak únik len niekoľkých tisícin percenta tohto
množstva bol pre okolie nebezpečný
