Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Keď vychádzme tejto skutočnosti, musíme hľadať
účinné opatrenia ich obmedzenie. Pri zabezpečovaní tejto
spotreby súčasnými fosílnymi palivami došlo neúmernému
zamoreniu biosféry rôznymi škodlivinami, vzrástol obsah at
mosfére jej prašnosť, dôsledku skleníkového efektu spôsobilo
ďalšie oteplenie.
Hoci podľa súčasných znalostí môžeme ekologické dôsledky týchto
zdrojov posúdiť iba pomerne zjednodušene, vieme dnes, ich
negatívne ekologické účinky budú oveľa menšie než škodlivý vplyv
fosílnych palív.grafov predpokladajú, počet obyvateľov Zeme budúcnosti ustáli
na počte miliárd obyvateľov, teda celková energetická spotreba
ľudstva bola 000 rok ~', viac než 0,1 energie žiare
nia, ktoré vyžaruje Slnko Zem.
Termojadrové palivá
Dlhoročné skúsenosti ochrane životného prostredia pred účinkami
rádioaktívneho žiarenia pri využívaní štiepnych jadrových palív sa
použijú ďalej zdokonalia pri termojadrových palivách. ich predpokladanými účinkami však musíme počítať
už súčasnosti. Teda niektoré zásadné riešenia
problémov energetiky budúcnosti jej pozitívnych interakcií život
ným prostredím využívaní iných alternatívnych, ale najmä obno
víteľných prvotných zdrojov energie.
Za najperspektívnejšie zdroje považujú energia slnečného žiarenia
(priame difúzne slnečné žiarenie), veterná energia, energia biomasy,
energia morí oceánov (teplotné gradienty, vlny prúdy, príliv odliv,
gradient slanosti), geotermálna energia energia jadrovej syntézy.
Niektorí autori uvádzajú, riziko prevádzky termojadrových elektrár-
429
.
Túto energetickú spotrebu, ktorá asi 20-násobkom dnešnej ener
getickej spotreby, ľudstvo dosiahlo pri 2,5 ročnom raste počas 120
rokov, pri 3,5 ročnom raste asi rokov.
Predpokladá sa, koncom 20. storočia priemerná teplota na
Zemi uvedených príčin zvýši 1°C. Kým
sa budú môcť tieto zdroje využívať väčšom rozsahu, budeme musieť
ešte vyriešiť množstvo technických ekonomických problémov. Predpokla
dá sa, budúca termojadrová energetika bude mať ešte menšie nega
tívne účinky životné prostredie ako súčasná jadrová energetika
