Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
) môžu
minimalizovať analogickými metódami ako tepelných elektrárňach.ohrozujúcim bezpečnosť ich následkom základe celkovej analýzy
sa robia všetky opatrenia zabránenie vzniku týchto porúch.
Systematické výskumy vplyvu jadrových energetických zdrojov na
okolitú atmosféru, hydrosféru litosféru pri normálnej prevádzke
nevykazujú podstatné zmeny prirodzeného rádioaktívneho pozadia.
Môžeme konštatovať, súčasné metódy likvidácie tuhých kvapal
ných plynných odpadov hľadiska ich vplyvu životné prostredie
bezpečné. rok _1), leteckou dopravou (pri lete 10000 asi
0,04 Sv.
Ostatné vplyvy jadrových elektrární životné prostredie (tepelné
pôsobenie, neaktívne odpadové vody, záber pôdy pod.rok-1.
V súčasných jadrových elektrárňach teda existujú všetky potrebné
opatrenia, aby zabránilo úniku rádioaktívnych látok životného
prostredia, počas normálnej prevádzky, alebo havarijných situá
ciách. Skutočné hodnoty dávkových ekvivalentov jadrových
elektrárňach ich okolí, ako potvrdzujú skúsenosti prevádzky na
celom svete, oveľa menšie ako stanovujú hygienické normy. rok ~'), rádioaktívnym spadom skúšok jadrových zbraní,
pobytom horách okolí nálezísk rádioaktívnych rúd pod. Preto
prevdepodobnosť vzniku havarijných situácií, ktoré spojené znač
nými emisiami rádioaktivity okolia elektrárne, niekoľko rádov
menšia, ako pravdepodobnosť vzniku iných havarijných situácií, je
taká malá, bežnom ponímaní môžeme tvrdiť, takéto poruchy by
nemali vôbec vzniknúť. rok *), televíziou (pri sledovaní jednej hodiny za
deň 0,01 0,02 mSv rok _l), svietiacimi ciferníkmi hodín (asi
0,02 Sv. našich podmienkach okolo v. Pre
obyvateľstvo, ktoré žije okolí jadrového energetického zdroja, to
dávky nemerateľných hodnôt niekoľko desatín percenta pri-
413
.
Človek žije rádioaktívnom prostredí, ktoré predstavuje tzv.
Nekontrolovaná havária však môže mať závažné dôsledky. priro
dzené pozadie. Veľkosť jeho pôsobenia vyjadruje zväčša dávkovým
ekvivalentom rádioaktívneho žiarenia, ktorý človek absorbuje celým
telom zajeden rok.
Tento celoročný dávkový ekvivalent žiarenia zväčšuje dávky, ktoré
sú vyvolané ľudskou činnosťou, napríklad lekárskymi aplikáciami žia
renia (okolo 0,6 Sv
