Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Už projekt každej jadrovej elektrárne musí zaručiť opatrenia, ktoré
minimalizujú jej pôsobenie životné prostredie pri ľubovoľnej
menšej poruche, alebo pri najväčšej projektovej havárii. Najväčšia pozornosť venuje poruchám
412
.
Podobným spôsobom stabilných geologických formácií ukla
dajú vysokoaktívne vyhorené palivové články, avšak niekoľ
kých rokoch ich skladovania špeciálnych vymieracích nádržiach.).
Aktívny odpad týchto procesov ďalej spracúva izoluje životné
ho prostredia niektorým uvedených spôsobov. niektoré
technologické prvky), prípadne redukuje ich objem spaľovaním
a lisovaním (pracovné odevy pomôcky, filtračné vložky pod.dzavejúcej ocele pri zabezpečení ich vzdušného alebo vodného chlade
nia. Tieto kontajnery rozmiestňujú geologických formáciách (staré
soľné bane, vápencové granitové podzemné ťažobné priestory alebo
jaskyne) alebo špeciálnych betónových úložiskách povrchu zeme.
Tieto opatrenia môžu zabezpečiť dostatočnú bezpečnosť pre životné
prostredie celom okolí.
Pomerne málo skúseností máme zatiaľ likvidáciou zariadení aj
celých jadrových elektrární, ktoré doslúžili. Všetky systémy
a zariadenia jadrových elektrární, ktorých porucha môže mať vplyv na
jadrovú bezpečnosť, podrobené analýze hľadiska vzniku rozličných
možných porúch ich prvkov.
Stredne nízko aktívne tuhé odpady dezaktivujú (napr. Existuje niekoľko variantov
likvidácie jadrovej elektrárne jej častí:
— uložením všetkých rádioaktivitou znečistených prvkov pod po
vrch zeme stabilných geologických formácií,
— uložením iba najviac znečistených prvkov ostatné prvky obno
viť využiť,
— periodicky dezaktivovať zariadenia mieste bezpečne ich
oddeliť životného prostredia. Doteraz demontážne
práce jadrových elektrárňach veľkom rozsahu nerobili, avšak už
v projekte obyčajne nimi počíta.
Samovoľným rozpadom štiepnych produktov týchto odpadoch môže
vznikať teplo -3, preto treba zabezpečiť dostatočný odvod
tepla. Iba
veľmi malá časť vyhorených palivových článkov ďalej spracúva,
pretože zatiaľ veľmi nákladný proces
