Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Reakciou neutrónov ťažkou vodou
(v ťažkovodných ľahkovodných reaktoroch) tvorí trícium, ktoré je
pre životné prostredie veľmi nebezpečné najmä preto, veľký
polčas rozpadu (tab. Ich
zloženie, množstvo aktivita závisia typu, konštrukcie výkonu
reaktora, druhu jadrového paliva, chladiva, ako spôsobu pre
vádzkovania jadrovej elektrárne. Aby tak nestalo, robia sa
prísne opatrenia. Samotné chladivo
sa aktivuje pomerne málo, avšak ňom obsiahnuté nečistoty, najmä
produkty korózie materiálov primárneho okruhu, intenzívnym zdro
jom rádioaktivity, ktorá znásobuje tvorbou usadenín primárnom
okruhu. Rádioaktívne izotopy krátkym polčasom rozpadu
po určitom pomerne krátkom čase nie nebezpečné pre životné pro
stredie.
Intenzita žiarenia druhej tretej skupiny zdrojov rádioaktivity
v jadrovej elektrárni odstavení reaktora postupne klesá podľa roz
padového zákona.
Tretím zdrojom sekundárna aktivita, ktorá vzniká intenzívnym
ožiarením konštrukčných materiálov, chladiva jeho prímesí.aktivity chladiva (sú najmä rádioaktívne izotopy J-129, J-l 31, Kr-85,
Xe-133, Xe-135, Sr-90, Cs-137, Ce-144).
Napríklad emisiách tlakovodných reaktorov prevládajú rádioizo
topy kryptónu xenónu, grafitových reaktoroch izotopy xenónu,
kryptónu, jódu cézia, rýchlych reaktoroch chladených sodíkom
inertné plyny, jód cézium. Časť ostatných izotopov mohla dostať rôznymi cestami do
prostredia okolo jadrovej elektrárne ohroziť ho, najmä prostredníc
tvom nekontrolovaného odstraňovania rádioaktívnych plynných, te
kutých tuhých odpadov, alebo havárie. Takýmto
zdrojom podstate všetky zariadenia primárneho okruhu (materiály
reaktora, cirkulačného potrubia, hlavné cirkulačné čerpadlo, hlavné
uzatváracie armatúry rôzne pomocné zariadenia).4). Základné produkty aktivácie rádioaktívne izotopy dusíka,
fluóru, chlóru, sodíka, vápnika, mangánu, chrómu, kobaltu, železa,
medi, cínu iných prvkov. 5.
407
.
Každý jadrový energetický zdroj vybavený všetkými potrebnými
zariadeniami kontrolu, sústreďovanie odpadových rádioaktívnych
látok ich riadené odstraňovanie forme hygienicky prísne sledova
ných tuhých kvapalných plynných rádioaktívnych odpadov
