Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Nebezpečné
môžu byť havárie jadrových elektrární. Žiarenie vzniká ako ini
ciačný sprievodný proces jadrových reakcií okamžite preniká mimo
aktívnu zónu reaktora.meraní jednoznačne dokazujú, jadrové elektrárne zdrojmi energie,
ktoré najmenej znečisťujú životné prostredie. Odstavením reaktora žiarenie tohto zdro
ja zaniká. Ich aktivita podmienená zväčša
izotopmi krátkym polčasom rozpadu. Prvým zdrojom samotná štiepna
jadrová reakcia, ktorá prebieha pri veľkej intenzite rádioaktívneho
žiarenia (najmä neutrónového žiarenia-7). štatistík vyplýva, jadrová
elektráreň rovnakým výkonom ako uhoľná elektráreň produkuje do
svojho okolia oveľa menej rádioaktívnych nuklidov spôsobuje menšie
znečistenie životného prostredia rádioaktivitou (3), (78). spôso
buje síce veľmi malé, ale merateľné nepretržito kontrolované zvýšenie
406
. Ich výstavba ako alterna
tíva výstavbe uhoľných elektrární veľmi pozitívny ekologický
prínos.
Druhým zdrojom intenzívneho rádioaktívneho žiarenia samovoľ
ný rozpad štiepnych produktovjadrovej reakcie. Malá časť najmä plynných produktov štiepenia difúziou
a mikrotrhlinkami dostáva chladiva primárneho okruhu.
Ťažkosti využívania jadrových palív vzťahu životnému prostre
diu rozdiel iných priemyselných elektrárenských odpadov sú
v tom, rádioaktívne látky nedajú neutralizovať.
V prevádzke jadrových energetických zdrojov rozoznávame tri sku
piny zdrojov rádioaktívneho žiarenia. Jeho intenzita okolí reaktora závisí účin
nosti biologického tienenia. Jediný spôsob
odstránenia ich rádioaktivity ich prirodzený rozpad stabilné,
nerádioaktívne nuklidy. Štiepne produkty zostávajú až
do vyhorenia palivových elementov hermeticky uzavreté kovových
obaloch.
Z toho vyplýva, treba venovať veľkú pozornosť najmä metódam
tienenia, zachytávania rádionuklidov odpadov jadrových elektrární
a metódam spoľahlivého uloženia rádionuklidov veľkým polčasom
rozpadu. Jadrové energetické zdroje nie zdrojom zvyškov horenia
(popolčeka, SOx, NOx, uhľovodíkov). aktívnej zóne jadrové
ho reaktora závislosti jeho výkonu vytvára niekoľko sto gramov
až kilogramov štiepnych produktov
