Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
čas, ktorý vytvorí reaktore také množstvo
druhotného paliva (239Pu, 233U), ktoré rovná dvojnásobnej začiatoč
nej vsádzke východiskového paliva (235U).
5.(teda spolu asi 18,5 štiepneho materiálu) (57).j.
Napriek malým hodnotám konverzného pomeru reaktoroch na
pomalé neutróny, vznik druhotného paliva aktívnej zóne zlepšuje
energetickú bilanciu prevádzky reaktorov prináša ekonomický
efekt. Tento ukazovateľ vhodný iba pre
množivé reaktory (kde konverzný pomer väčší ako 1).
Recyklizácia uránu plutonia podstatne znížila spotrebu prírod
ného uránu používaného reaktoroch pomalé neutróny, ktoré
v súčasnosti tvoria základ rozvoja svetovej jadrovej energetiky.
. Súčasné reaktory tepelné neutróny, ktoré pri nízkom
obohatení obsahujú viac ako plodivého materiálu 238U, umožňujú
produkciu druhotného jadrového paliva iba ohraničenom rozsahu. Tieto cenné zvyšky
môžeme znovu využiť prepracovaní špeciálnom rádiochemic-
kom závode (recyklizácia závodoch palivového cyklu).
Ďalším ukazovateľom výroby druhotného jadrového paliva čas
zdvojnásobenia.3). Predpokladá
sa, budúcich rýchlych reaktoroch bude môcť dosiahnuť čas
zdvojnásobenia rokov menej. Procesy štiepenia umožňujú určitých podmienkach úplnú, do
konca rozšírenú reprodukciu (množenie, konverziu), t. Vyjadruje, koľko
jadier druhotného paliva (239Pu, 233U) vytvorí každý rozpad 235U. Prispievajú tomu mnohé problémy
v rozvoji technológie rýchlych množivých reaktorov, ktoré budúc
nosti umožnia, aby jadrová energetika využívala palivo uzavretom
palivovom cykle.
Ukazovateľom tohto procesu konverzný pomer.
Jeho hodnoty pohybujú rozsahu 0,5 0,8 reaktoroch pomalé
neutróny 1,2 rýchlych reaktoroch. Ekono
mické dôvody niektoré ťažkosti odstraňovaní odpadov však
v súčasnosti ešte stále prekážkou pri realizácii systému recyklizácie
štiepnych jadrových palív.
Zatiaľ najviac rozpracovaný spôsob riešenia tohto problému po
užití technológie jadrových premien rýchlych množivých reaktoroch
pozri stať 3. výrobu
druhotného jadrového paliva plodivých materiálov 238U 232Th. Znamená to, čase
zdvojnásobenia môžeme získať nahromadeného druhotného paliva
dve vsádzky pre rovnaký reaktor
