Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
výrobu
druhotného jadrového paliva plodivých materiálov 238U 232Th.
5. Vyjadruje, koľko
jadier druhotného paliva (239Pu, 233U) vytvorí každý rozpad 235U. čas, ktorý vytvorí reaktore také množstvo
druhotného paliva (239Pu, 233U), ktoré rovná dvojnásobnej začiatoč
nej vsádzke východiskového paliva (235U).
Ďalším ukazovateľom výroby druhotného jadrového paliva čas
zdvojnásobenia. Procesy štiepenia umožňujú určitých podmienkach úplnú, do
konca rozšírenú reprodukciu (množenie, konverziu), t.
Zatiaľ najviac rozpracovaný spôsob riešenia tohto problému po
užití technológie jadrových premien rýchlych množivých reaktoroch
pozri stať 3. Tieto cenné zvyšky
môžeme znovu využiť prepracovaní špeciálnom rádiochemic-
kom závode (recyklizácia závodoch palivového cyklu).
Jeho hodnoty pohybujú rozsahu 0,5 0,8 reaktoroch pomalé
neutróny 1,2 rýchlych reaktoroch.
.j. Súčasné reaktory tepelné neutróny, ktoré pri nízkom
obohatení obsahujú viac ako plodivého materiálu 238U, umožňujú
produkciu druhotného jadrového paliva iba ohraničenom rozsahu.
Napriek malým hodnotám konverzného pomeru reaktoroch na
pomalé neutróny, vznik druhotného paliva aktívnej zóne zlepšuje
energetickú bilanciu prevádzky reaktorov prináša ekonomický
efekt.
Ukazovateľom tohto procesu konverzný pomer. Ekono
mické dôvody niektoré ťažkosti odstraňovaní odpadov však
v súčasnosti ešte stále prekážkou pri realizácii systému recyklizácie
štiepnych jadrových palív. Prispievajú tomu mnohé problémy
v rozvoji technológie rýchlych množivých reaktorov, ktoré budúc
nosti umožnia, aby jadrová energetika využívala palivo uzavretom
palivovom cykle.3).
Recyklizácia uránu plutonia podstatne znížila spotrebu prírod
ného uránu používaného reaktoroch pomalé neutróny, ktoré
v súčasnosti tvoria základ rozvoja svetovej jadrovej energetiky. Tento ukazovateľ vhodný iba pre
množivé reaktory (kde konverzný pomer väčší ako 1). Predpokladá
sa, budúcich rýchlych reaktoroch bude môcť dosiahnuť čas
zdvojnásobenia rokov menej.(teda spolu asi 18,5 štiepneho materiálu) (57). Znamená to, čase
zdvojnásobenia môžeme získať nahromadeného druhotného paliva
dve vsádzky pre rovnaký reaktor
