Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Sprievodným javom pri uvoľňovaní tepla jadrového paliva je
intenzívny tok rádioaktívneho žiarenia, najmä neutrónov vysokou
energiou.
Vyhorením jadrového paliva označujeme proces znižovania počtu
štiepiteľných nuklidov (prvotných druhotných) pôsobením neutró
nov.
4.
Napríklad vyhoreného paliva reaktora VVER 440 obsahuje
približne 950 238U, 235U, 6,5 izotopov plutónia 239Pu 24!Pu
36
. Podmienkou vzniku udržania riadenej jadrovej reakcie kritic
ká hmotnosť štiepneho jadrového paliva. zásoba reaktivity). Hĺbku vyhorenia určujeme obyčajne hodnotou uvoľnenej tepelnej
energie alebo hmotnosťou rozštiepených nuklidov, oboch prípadoch
vzhľadom jednotku hmotnosti paliva.
Keď dosiahne prípustné vyhorenie, vyhorené palivo treba vyme
niť. Ožarovaním materiálov reaktora chladiva biologickej
ochrany mnohé stabilné prvky menia rádioaktívne. Nie teda možné, aby štiepna reakcia
prebehla všetkom palive jednej vsádzky reaktora, nepriaznivým
faktorom efektívnosti využívania paliva vyvoláva nutnosť jeho
prepracovania využitia výrobu nových palivových článkov. Preto môžeme využívať iba tú
časť paliva, ktorá prevyšuje podmieňuje nadkritickosť reaktora (je
to tzv.
Hmotnosť paliva vjadrovom reaktore, ktorá tvorí zásobu reaktivity,
priamo ovplyvňuje hĺbku jeho vyhorenia aktívnej zóne.Jadrové reakcie nepotrebujú kyslík, nie teda zdrojom splodín
horenia. Zvyšková rádioaktivita tvorba tepla vo
vyhorenom jadrovom palive vyžadujú mimoriadne nároky manipu
láciu ním. jadrového paliva však pri štiepnych reakciách vznikajú
rádioaktívne nuklidy ich rozpadové produkty krátkym veľmi
dlhým polčasom rozpadu. závislosti typu reaktora druhu paliva môže vyhorené palivo
obsahovať pôvodnej vsádzky nevyužitého štiepneho materiá
lu. Preto vyhorené palivo veľmi vysokú
rádioaktivitu ďalej prebiehajúcim prirodzeným rozpadom výkon
ným zdrojom tepla žiarenia.
3. Existencia
tejto druhotnej rádioaktivity značne komplikuje využívanie jadrových
palív, pretože treba používať špeciálne materiály odolné proti žiareniu,
budovať náročné drahé ochranné bezpečnostné systémy, riešiť
problémy diaľkového ovládania, merania manipulácie
