Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
3. obalu reaktora vystupuje dras
lík zohriaty teplotu 1000 °C. 3.96) sa
predpokladá oceľ. Dosiahnuteľná termodynamická účinnosť
cyklu %.
Ako konštrukčný materiál termojadrového reaktora (obr. Výmenník tepla Li—K je
umiestnený priamo obale reaktora. Množivým materiálom lítium. Chladivom primárnom okruhu byť kvapalné
lítium, ktoré používa zároveň výrobu trícia.
294
.
Obr.Premena väčšej časti termojadrovej energie (energia neutrónov) bude
však spojená klasickým elektrárenským parným cyklom. Množivým materiálom roztavená soľ Li2BeF4.
Konštrukčným materiálom reaktora (obr. Časť svojej energie odovzdá draslíko-
vej turbíne zvyšok parogenerátore Teplota pary výstupe
z parogenerátora 600 °C. výmenníku tepla odovzdá
svoju tepelnú energiu sodíku. Chla
divom hélium, ktoré výstupe obalu reaktora teplotu 700 °C.
Para vyrába parogenerátore 2. 3.98) zliatina Nb—
1 Zr.96 Parný cyklus term ojadrovým reaktorom
/ term ojadrový reaktor, vým enník tepla, parogenerátor, turbína
Variant obr. Para vyrobená parogenerátore pohá
ňa turbínu Trícium oddeľuje lítia ytriovom absorbéri.97 predpokladá termojadrový reaktor, ktorom
by ako konštrukčný materiál použil PE-16 (zliatina Ni, %
oceľ, Cr). Lítium opúšťa obal
reaktora zohriate teplotu 500 °C. 3. prihliadnu
tím niektoré špecifické vlastnosti termojadrových reaktorov vzniklo
niekoľko variantov takéhoto cyklu