Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 292 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
3.96 Parný cyklus term ojadrovým reaktorom / term ojadrový reaktor, vým enník tepla, parogenerátor, turbína Variant obr. Obr. Množivým materiálom lítium. Časť svojej energie odovzdá draslíko- vej turbíne zvyšok parogenerátore Teplota pary výstupe z parogenerátora 600 °C. Para vyrobená parogenerátore pohá­ ňa turbínu Trícium oddeľuje lítia ytriovom absorbéri. Ako konštrukčný materiál termojadrového reaktora (obr. výmenníku tepla odovzdá svoju tepelnú energiu sodíku.Premena väčšej časti termojadrovej energie (energia neutrónov) bude však spojená klasickým elektrárenským parným cyklom. 3. prihliadnu­ tím niektoré špecifické vlastnosti termojadrových reaktorov vzniklo niekoľko variantov takéhoto cyklu. Chladivom primárnom okruhu byť kvapalné lítium, ktoré používa zároveň výrobu trícia.98) zliatina Nb— 1 Zr. 3. 3. obalu reaktora vystupuje dras­ lík zohriaty teplotu 1000 °C.96) sa predpokladá oceľ. Množivým materiálom roztavená soľ Li2BeF4. Dosiahnuteľná termodynamická účinnosť cyklu %. Výmenník tepla Li—K je umiestnený priamo obale reaktora. Chla­ divom hélium, ktoré výstupe obalu reaktora teplotu 700 °C. Para vyrába parogenerátore 2. 294 . Lítium opúšťa obal reaktora zohriate teplotu 500 °C. Konštrukčným materiálom reaktora (obr.97 predpokladá termojadrový reaktor, ktorom by ako konštrukčný materiál použil PE-16 (zliatina Ni, % oceľ, Cr)