Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
obalu reaktora vystupuje dras
lík zohriaty teplotu 1000 °C. Množivým materiálom lítium. Výmenník tepla Li—K je
umiestnený priamo obale reaktora.
Ako konštrukčný materiál termojadrového reaktora (obr. Para vyrobená parogenerátore pohá
ňa turbínu Trícium oddeľuje lítia ytriovom absorbéri.
294
.
Para vyrába parogenerátore 2.
Obr. 3. Chladivom primárnom okruhu byť kvapalné
lítium, ktoré používa zároveň výrobu trícia. Časť svojej energie odovzdá draslíko-
vej turbíne zvyšok parogenerátore Teplota pary výstupe
z parogenerátora 600 °C. prihliadnu
tím niektoré špecifické vlastnosti termojadrových reaktorov vzniklo
niekoľko variantov takéhoto cyklu.96) sa
predpokladá oceľ. Dosiahnuteľná termodynamická účinnosť
cyklu %. 3.98) zliatina Nb—
1 Zr. Množivým materiálom roztavená soľ Li2BeF4. 3.97 predpokladá termojadrový reaktor, ktorom
by ako konštrukčný materiál použil PE-16 (zliatina Ni, %
oceľ, Cr).96 Parný cyklus term ojadrovým reaktorom
/ term ojadrový reaktor, vým enník tepla, parogenerátor, turbína
Variant obr.
Konštrukčným materiálom reaktora (obr. 3. Lítium opúšťa obal
reaktora zohriate teplotu 500 °C. Chla
divom hélium, ktoré výstupe obalu reaktora teplotu 700 °C. výmenníku tepla odovzdá
svoju tepelnú energiu sodíku.Premena väčšej časti termojadrovej energie (energia neutrónov) bude
však spojená klasickým elektrárenským parným cyklom
