Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 292 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
98) zliatina Nb— 1 Zr.97 predpokladá termojadrový reaktor, ktorom by ako konštrukčný materiál použil PE-16 (zliatina Ni, % oceľ, Cr). 3.96 Parný cyklus term ojadrovým reaktorom / term ojadrový reaktor, vým enník tepla, parogenerátor, turbína Variant obr. Výmenník tepla Li—K je umiestnený priamo obale reaktora. Chla­ divom hélium, ktoré výstupe obalu reaktora teplotu 700 °C. Množivým materiálom roztavená soľ Li2BeF4. Konštrukčným materiálom reaktora (obr. 3.96) sa predpokladá oceľ. Časť svojej energie odovzdá draslíko- vej turbíne zvyšok parogenerátore Teplota pary výstupe z parogenerátora 600 °C. Chladivom primárnom okruhu byť kvapalné lítium, ktoré používa zároveň výrobu trícia. Dosiahnuteľná termodynamická účinnosť cyklu %. výmenníku tepla odovzdá svoju tepelnú energiu sodíku. prihliadnu­ tím niektoré špecifické vlastnosti termojadrových reaktorov vzniklo niekoľko variantov takéhoto cyklu. Para vyrobená parogenerátore pohá­ ňa turbínu Trícium oddeľuje lítia ytriovom absorbéri. 294 . Množivým materiálom lítium. obalu reaktora vystupuje dras­ lík zohriaty teplotu 1000 °C. Obr. 3. Para vyrába parogenerátore 2. Lítium opúšťa obal reaktora zohriate teplotu 500 °C. 3.Premena väčšej časti termojadrovej energie (energia neutrónov) bude však spojená klasickým elektrárenským parným cyklom. Ako konštrukčný materiál termojadrového reaktora (obr