Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
293
.
V impulzných systémoch pohltením termojadrových neutrónov
a a-častíc vytvorí obale lítiová plazma, ktorá prúdi generátora
MHD.
V kvázistacionárnych systémoch schéma premeny len málo odlišná
od podrobne rozpracovaných schém pre štiepne reaktory. Vysoké parametre tejto plazmy (tlak okolo 100 MPa, teplota
20 000 000 umožňujú dosiahnuť vysokú účinnosť premeny.ných strát energie, vrátane výroby kvapalného hélia, potrebného na
chladenie supravodivých magnetov. Pri termo-
jadrovom reaktore však možná vyššia teplota teplonosného média,
ktorú ohraničuje podstate iba teplotná stálosť konštrukčných mate
riálov. Tak možno dosiahnuť teplotu inertného chladiva (napr. He) vo
výstupe reaktora 500 800 použiť generátory pracujú
ce rovnovážnou plazmou, čím odstránia problémy spojené ioni
začnou nestabilitou.
1
2
3
4
5
6
Obr.95 nohoštrbinová elektrom agnetická pasca
/ plazm supravodivý vodič, agnetické pole, ochranný obal, elektroda, vákuový obal
Použitie generátorov umožnilo zvýšiť hornú teplotu cyklu
na 000 500 kvázistacionárnych systémoch, 000 000 K
v impulzných systémoch docieliť tak účinnosť cyklu 80% . 3
