Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Tak prakticky ostáva len
jedna možnosť, premeniť tepelnú energiu, využiť tepelný
cyklus parnej elektrárni premeniť takto tepelnej energie na
elektrickú energiu.
Problémy konštrukcie termojadrového reaktora pre syntézu -T
Tento reaktor bude musieť premeniť kinetickú energiu neutrónov na
užitočnú energiu vyrábať trícium nevyhnutné pre prevádzku reaktora.
Okrem toho reaktor D-T (ako každý iný) musí zabezpečiť ohrev termo
jadrového paliva vysokú teplotu udržať plazmu zohriatu celý
čas, ktorý potrebný získanie energie množstve vyhovujúcom
z ekonomického hľadiska.Táto minimálna hodnota málo závisí teploty intervale
10 keV keV.
Z hľadiska vplyvu životné prostredie (3. Ako
príklad môžeme uviesť reakcie (p, 6Li), (p, "B), (3He, 6Li), (D, 6Li)
alebo (4He, 6Li). podstatná časť energie uvoľnila forme
energie nabitých častíc, nie energii neutrónov, mohli použiť
metódy priamej premeny elektrickú energiu docieliť tak účinnosť
v priemere %. kritérium) však vý
hodné niektoré iné reakcie, ktoré nevyžadujú trícium, pritom nabité
častice, ktoré takto vznikajú, spĺňajú súčasne kritérium.
Vytvorenie plazmy pre takéto reakcie však veľmi namáhavé,
pretože okrem megaelektrónvoltovej teploty predpokladá prítom
nosť silných magnetických polí počíta zmenšením účinného
prierezu reakcie zvyšujúcou teplotou výskytom iných abnorma
lít. Súčasné plnenie týchto podmienok predsta
vuje vyriešiť veľmi zložitý inžiniersky problém.
Plášť reaktora
Väčšia časť energie reakcie D-T (14,1 MeV celkovej energie 17,6 MeV)
sa uvoľňuje forme kinetickej energie neutrónov. Kinetická energia
neutrónov nie najvhodnejšia využitie.
268
.
Z hľadiska súčasných znalostí technických možností predpokla
dá, najskôr podarí zvládnuť termojadrovú reakciu D-T výrobou
trícia plášti reaktora tomto princípe budú pravdepodobne praco
vať prvé energetické termojadrové zariadenia
