Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Najdôležitejšie syntézy, ktoré môžu mať prakticky
význam, ich porovnanie inými reakciami uvedené tab.6. hľadiska vplyvu životné prostredie nie vhodná reakcia
s prítomnosťou trícia ani ako komponentu, ani ako produktu syntézy.3)
265
.
4. vytvorenie kladnej energetickej bilancie pri danej teplote
zapálenia plazmy potrebné dosiahnuť určitú hustotu plazmy ča
sovom intervale aby súčin bol väčší ako určitá minimálna hodno
ta.
Pri výbere reakcie syntézy, vhodnej pre termojadrové zariadenie na
výrobu energie, treba zohľadniť tieto kritériá:
1. Rozdelená tak, jej podstatná časť pripadne menšiu
zo vzniknutých častíc, neutrón 14,1 MeV, asi celkovej
uvoľnenej energie.
Pri dostatočne vysokej teplote takmer všetky jadrá prvkov, nachá
dzajúcich začiatku periodickej tabuľky prvkov, schopné reak
cie syntézy.
2. podstate všetky môžu využiť ako palivo termojadrové-
ho reaktora.tách stačí prekonať elektrostatické odpudivé sily, neznamená to, pri
každej ďalšej zrážke dvoch jadier prebehne fúzia/Vždy väčšia pravde
podobnosť, častice odrazia nesplynú. mnohých dôvodov, ktoré súvisia priebehom termojad-
rovej syntézy, skúmajú iba jadrá izotopov vodíka, hélia, lítia bóru. Preto treba uzavrieť plaz
mu ohraničeného priestoru, ktorého častice nemohli uniknúť
a udržať tam tak dlho, kým časť jadier pri neprestajne opakovaných
vzájomných zrážkach neprejde reakciou syntézy.8. Každú fúznu reakciu charakterizuje minimálna teplota zapálenia
(prahová energia). Táto uvoľní forme kinetickej energie vzniknu
tých častíc.
Z hľadiska prvého kritéria najvhodnejšie fúzne reakcie báze
izotopov vodíka. Výhodnejšie reakcie, pri ktorých vznikajú nabité častice, preto
že odpadá aktivácia konštrukčných materiálov neutrónmi možná
priama premena energie nabitých častíc elektrickú energiu. Pri menšej teplote rýchlosť reakcie neprijateľne
nízka. 3. Väčšina súčasných štúdií teda zakladá reakcii
/D ,3T 24He (3,5 MeV) (14,1 MeV) (3.
3.
Najväčšia pozornosť súčasnosti venuje syntéze jadier deutéria
a trícia, pri ktorej vzniká jadro hélia 24He neutrón, pričom uvoľní
17,6 MeV energie
