Energetické zdroje a premeny

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Štefan Marko a kolektiv

Strana 263 z 446

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
hľadiska vplyvu životné prostredie nie vhodná reakcia s prítomnosťou trícia ani ako komponentu, ani ako produktu syntézy. Pri menšej teplote rýchlosť reakcie neprijateľne nízka. Najväčšia pozornosť súčasnosti venuje syntéze jadier deutéria a trícia, pri ktorej vzniká jadro hélia 24He neutrón, pričom uvoľní 17,6 MeV energie. Pri výbere reakcie syntézy, vhodnej pre termojadrové zariadenie na výrobu energie, treba zohľadniť tieto kritériá: 1.8. Preto treba uzavrieť plaz­ mu ohraničeného priestoru, ktorého častice nemohli uniknúť a udržať tam tak dlho, kým časť jadier pri neprestajne opakovaných vzájomných zrážkach neprejde reakciou syntézy. Rozdelená tak, jej podstatná časť pripadne menšiu zo vzniknutých častíc, neutrón 14,1 MeV, asi celkovej uvoľnenej energie. Z hľadiska prvého kritéria najvhodnejšie fúzne reakcie báze izotopov vodíka. Každú fúznu reakciu charakterizuje minimálna teplota zapálenia (prahová energia). Väčšina súčasných štúdií teda zakladá reakcii /D ,3T 24He (3,5 MeV) (14,1 MeV) (3. 3. Najdôležitejšie syntézy, ktoré môžu mať prakticky význam, ich porovnanie inými reakciami uvedené tab. Táto uvoľní forme kinetickej energie vzniknu­ tých častíc. podstate všetky môžu využiť ako palivo termojadrové- ho reaktora.3) 265 . Pri dostatočne vysokej teplote takmer všetky jadrá prvkov, nachá­ dzajúcich začiatku periodickej tabuľky prvkov, schopné reak­ cie syntézy. 3. Výhodnejšie reakcie, pri ktorých vznikajú nabité častice, preto­ že odpadá aktivácia konštrukčných materiálov neutrónmi možná priama premena energie nabitých častíc elektrickú energiu. mnohých dôvodov, ktoré súvisia priebehom termojad- rovej syntézy, skúmajú iba jadrá izotopov vodíka, hélia, lítia bóru. vytvorenie kladnej energetickej bilancie pri danej teplote zapálenia plazmy potrebné dosiahnuť určitú hustotu plazmy ča­ sovom intervale aby súčin bol väčší ako určitá minimálna hodno­ ta. 4. 2.tách stačí prekonať elektrostatické odpudivé sily, neznamená to, pri každej ďalšej zrážke dvoch jadier prebehne fúzia/Vždy väčšia pravde­ podobnosť, častice odrazia nesplynú.6