Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Musíme však zvoliť vhodné sério-
paralelné pospájanie článkov, aby dosiahlo požadované napätie
a požadovaný elektrický prúd. Slnečná elektráreň môže prispieť
k šetreniu klasického paliva.
V súvislosti slnečnou energetikou uvažuje využitím vodíkové
ho hospodárstva, kde akumulácia vodíka veľkom meradle zdá byť
technicky zvládnuteľná.
Na záver treba podčiarknuť, väčšine projektovaných pozem
ských slnečných elektrární termodynamického typu počíta teplá
renskou prevádzkou. Pri
tomto spôsobe výroby elektrickej energie musíme počítať malou
účinnosťou, zodpovedajúcou malému rozdielu teplôt pracovnej látky
pred nízkoteplotnou turbínou.
233
.
Pri fotovoltických elektrárňach treba relatívne malých fotovoltic
kých článkov (priemer cm) zostaviť veľké moduly, zabezpečujúce
vytvorenie projektovaného výkonu. Jednotlivé fotovoltické články medzi
sebou pre kozmické účely spájajú špeciálnym zváraním, pre pozem
ské účely spájkujú.
Aby zabezpečila dlhšia životnosť článkov, vkladajú puzdier. Tepelná schéma podobná ako pri klasickej elektrárni. Teda časť tepla, ktorú elektráreň nedokáže využiť
v termodynamickom cykle, využije centrálne zásobovanie teplou
úžitkovou vodou alebo vykurovanie.
Technicky zaujímavé riešenie výroby elektrickej energie pomocou
plochých slnečných kolektorov klasickej elektrárne. Od
padové teplo možno využiť nielen pri slnečných elektrárňach, ale pri
klasických parných elektrárňach jadrových elektrárňach.
Slnečné panely pre pozemské využitie zhotovujú obyčajne nalepe
ním fotovoltických článkov nosný základ, ktorý býva alebo hliníko
vý, alebo plastový. tomto prípade
býva pracovnou látkou kvapalina nízkym bodom varu (čpavok, freón
a pod. konvenčnými alebo jadrovými, ale najmä prečer
pávacími vodnými elektrárňami.).
Y súčasnosti kombinovaná elektrárensko-teplárenská prevádzka
veľkých energetických zariadení použiva veľmi málo viac ako polovi
ca vyrobeného tepla stráca týmto spôsobom okolitom prostredí
(z chladiacich veží alebo prostredníctvom prietočného chladenia).iného druhu, napr. Tvar veľkosť panelu vyplýva jeho určenia
a pevnostných podmienok
