Kniha sa zaoberá jedným z kľúčových problémov súčasnosti — zdrojmi energie a ich premenami. Po úvodnej kapitole, ktorá stručne hodnotí význam energie pre potreby ľudstva, nasledujú tri ťažiskové kapitoly, v ktorých autori podrobne opisujú jednotlivé energetické zdroje (kap.2), perspektívne technológie premeny energie (kap.3) a akumulátory energie (kap.4). V poslednej, piatej kapitole knihy je rozpracovaná jedna z najaktuálnejších tém súčasnosti, ekologické problémy pri získavaní energie. Kniha je určená v prvom rade širokému okruhu elektrotechnikov, inžinierom, študentom vysokých a stredných odborných škôl, ktorí sa špecializujú na problematiku rôznych druhov energetických zdrojov a premien energie. Zaujme však aj širokú čitateľskú verejnosť, ktorá sa chce komplexne oboznámiť v súčasnosti s tak veľmi aktuálnou oblasťou.
Akumuláciou energie zaoberá osobitná kapitola knihy. nočné zaťaženie, teda musí spolupracovať elektrárňami
232
.6.
Veľkosť tepelného výmenníka závisí rozdielu teplôt primárnom
a sekundárnom okruhu. Pre vežové slnečné elektrárne bude môcť
použiť ako akumulátor zásobník pary, alebo akumuláciu riešiť použi
tím latentného zásobníka tepla.Vzhľadom veľké rozmery absorbéra, nároky jeho pevnostné
riešenie veľké. Slnečná elektráreň nebu
de kryť napr. Ešte vyššie pracovné teploty potrebuje gene
rátor MHD, pričom sme použili znovu druhý stupeň forme
klasickej elektrárne. Vysoký teplotný rozdiel však vyžaduje zväčšiť
teplotu primárneho média, teda zväčšiť ožiarenosť prijímača, dá
len pomocou zvýšenia počtu heliostatov. tomto
mieste iba krátko poukážeme problémy akumulácie pri veľkých
energetických systémoch. Čím väčší bude tento rozdiel, tým menší môže
byť tepelný výmenník. Musí však pritom zabezpečiť dobrý prestup tepla zo
svojho povrchu pracovnej látke. Samotný parný generátor rozdelený vyvíjač pary pre-
hrievač. Pri teplotách 1000°C
pracujú súčasne plynové turbíny. Teda optimalizácia veľkosti
tepelného výmenníka ekonomickým problémom, ktorý rieši vzájom
ný vzťah jednotlivých komponentov slnečnej elektrárne.
Tepelné okruhy založené využití Rankinovho cyklu pracujú sú
časnosti pracovnými teplotami 600 °C. obidvoch prípadoch pri veľkých
systémoch predpokladá iba krátka akumulácia (obyčajne h), potreb
ná preklenutie krátkotrvajúcej oblačnosti.mých plochách A.
Tepelný výmenník vzhľadom svoju cenu veľmi dôležitá
časť elektrárne. Veľkosť teplovýmennej plochy môžeme určiť preneseného
tepelného výkonu
Q (3. Pre teploty okolo 1200 môžeme
použiť termoemisný menič energie prvom stupni druhom zasa
klasickú parnú elektráreň. Výroba pary spojená predohrevom vody prvom
stupni.
Ak použijeme dvojokruhový systém, nesmieme zabudnúť, okruhy
musia byť spoľahlivo (počas celej životnosti zariadenia) oddelené, aby
nenastal prienik vody sodíkového okruhu alebo naopak.1)
kde stredný teplotný spád teplovýmt
