ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 75 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Energia prenášaná elektromagnetickým vlnením určená vzťahom hf, kde h je Planckova konštanta (6,626 10~34 Js) a / frekvencia príslušného vlnenia. energia elektromagnetického poľa ener­ gia nahromadená objeme, ktorom, existuje elektromagnetické pole (/elektrická energia). niektorých výni­ močných prípadoch môže však stať skutočne výhodným riešením, napr. označíme symbolom prísluš­ ným indexom pokojové hmotnosti častíc zúčastnených reakcii energetických jednotkách), potom možno napísať M.) úkor väzbovej energie jadra. energiou elektrického poľa súvisí energia nabitého vodiča (vlastná energia nabitého vodiča e), kde objem priestoru medzi elektródami kondenzátora. Nevýhodou je, väčšie množstvo antičastíc potrebných 11a anihiláciu pomerne ťažko získava. pohybovú energiu. Napr. pre doskový kondenzátor platí: 47T£o£ '9 M £o£r ri We £rjŕ'fí'j^ V ktorá rovná zmene potenciálnej energie náboja uvedenom poli (vytvorenom nábojom Q). V jadrovej reakcii energia alebo spotrebuje (endotermická reakcia 0),, alebo uvoľní (exotermická reakcia 0). intenzitou podľa vzťahu E ',>r 4tT£0EcT3 kde permitivita vákua, £r relatívna permitivita daného prostredia, r —•polohový vektor bodu, ktorom sa intenzita určuje vzhľadom na bod nábojom Q.energia elektrického poľa 76- premeniť iba 0,3 pokojovej energie na žiarivú, resp. Pohybová energia korpuskulárneho žia­ renia získava pri rôznych procesoch v atómovom jadre (rozpad, delenie, štiepenie a pod. Plošná hustota výkonu prenášaného elektromagne­ tickým vlnením vyjadruje Poyntingovým vektorom. Ak napr. Hozza energia elektrického poľa druh poten­ ciálnej energie, ktorú teleso nábojom Q' v elektrickom silovom poli intenzity E (/elektrická energia). Hozza energia jadrového žiarenia druh /ener­ gie prenášanej jadrovým žiarením aiebo ako energia elektromagnetického vlnenia (fotóny žiarenia gama), alebo ako pohybová energia korpuskulárneho žiarenia (elektró­ nov, protónov, častíc alfa pod. Pri nesúhlasných znamienkach naopak. Ak niektorom skúmanom mieste je intenzita elektrického poľa -1], elek­ trická indukcia [Cm~2], intenzita magne­ tického poľa [Am^'J magnetická induk­ cia [T], hustota energie elektromagnetic­ kého poľa tomto mieste bude w (ED H3 Pri šírení elektromagnetického poľa o­ chádza prenosu určitej energie. Pri premiestnení náboja bodu, ktorého vzdialenosť od náboja bodu, ktorého vzdialenosť od náboja r2, vykoná pole celkovú prácu ktorá predstavuje energiu jeho elektrického poľa. Táto energia ekvivalentná hodnote hmot- nostného úbytku, ktorý pri reakcii vzniká,. na pohon anihilačných motorov pre kozmické lode. Preto proces anihilácie obyčajnej praxi zriedka využíva. Potenciálna energia kde <p{r) značí potenciál elektrostatického poľa. Ak pole vytvárané nehybným ná­ bojom ide pole stacionárne, elektro­ statické.). Hozza energia jadrovej reakcie energia vyplý­ vajúca energetickej bilancie jadrovej reakcie, pri ktorej dôsledku bombardo­ vania nejakého jadra časticou vzniká nové jadro vyletuje častica Tento proces zapisujeme alebo skrátene (/energia). Hozza. oba náboje súhlasného zna­ mienka, práca pri ich približovaní záporná, pri vzďaľovaní kladná. Táto intenzita smerom číselnou hodnotou rovná sile pôsobiacej uvažo­ vanom mieste kladný jednotkový ná­ boj Qo, teda FjQ0 (predpokladá sa, že jednotkový náboj nemení pole náboja Q)' V tomto elektrostatickom poli náboja Q podlieha každý náboj sile, ktorá pri malom posunutí náboja vykoná prácu Fd/ Q'Edl. Toto pole charakterizuje tzv