Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Strana 74 z 416
«
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
»
Jak získat tento dokument?
Poznámky redaktora
Hozza
energia spoločná miera rôznych dejov
a interakcií, všeobecná miera rozličných
foriem pohybu hmoty (/elektroenergetikaj. Vznik rozvoj
kvantovej fyziky priniesol /kvantovanie,
e praktické najmä odbore
elektromagnetického vlnenia procesoch
v oblasti mikrosveta.
mechanická, tepelná, svetelná, chemická,
elektromagnetická, gravitačná, atómová, ja
drová (/mechanická energia, /tepelná energia,
f.
energetizácia výrobných procesov pre
súvanie fyzickej práce vykonávanej energiou
ľudských alebo živočíšnych svalov stroje
poháňané energiou získanou priamo alebo
nepriamo prvotných zdrojov energie
(./záhon Zachovaniu premeny energie,
odvodený -Skúsenosti, podľa ktorého
v uzavretom systéme množstvo energie
konštantné pri všetkých dejoch tejto
sústave ide len premenu energie jednej
formy inú. Hozza
energia anihilácie energia uvoľnená
v procese anihilácie (t. Názory,
že: ©nergia sama osebe podstatou všetkých
javov prírode spoločnosti, dnes
všeobecne prekonané (/energetiänms).
Vzniká úplnou premenou /pokojovej ener
gie anihilujúcich častíc zhode Einstei
novým vzťahom ekvivalencie hmotnosti
a energie. obja
venie hmotnostného schodku možnosti
premeny párov častíc (napr. elektrón po
zitrón) pole opačne bolo interpretované
ako možnost premeny hmoty energiu
a naopak. pohybovú energiu
je oveľa efektívnejší ako pri jadrových
reakciách, kde najlepšom prípade možno
. odvodeným veličinám, znamená,
že nemeria priamo porovnávaním so
skôr zvolenou etalónovou jednotkou, ale
určuje výpočtom základe merania
iných, základných veličín (/jednotky energii),
Často pri jej definovaní využíva
poznatok, fyzikálnych javoch existuje
neoddeliteľná väzba medzi energiou inou
veľmi dôležitou fyzikálnou veličinou prá
cou.
Pretože stav fyzikálnej sústavy práve tak
ako pohyb hmoty mnohotvárny, zodpo
vedajú rôzne formy energie, napr. Vdaka schopnosti hmoty
k vzájomným premenám jednej formy na
inú majú tieto rozdiely formách energie
iba podmienečný charakter.
S rozvojom fyziky pojem energie
spresňoval zovšeobecňoval.
Je skalárna fyzikálna veličina patrí
k tzv. Neopodstatnenosť takýchto názo
rov však bola jasne dokázaná aplikovaním
zákona zachovania premeny energie
a ekvivalentnosti hmotnosti energie. Napr. Energiu fyzikálnej sústavy určuje taká
jednoznačná funkcia parametrov jej stavu,
ktorej algebrická zmena rovná práci
vonkajších síl pôsobiacich danú sústavu. Gróli
Lit. Tak napr.
Pojem energie ako všeobecnej miery
rôznych foriem pohybu hmoty súčasťou
materialistického svetového názoru.
Pôvodne zavrhoval vedecký význam ato-
mistickej teórie, ale pod vplyvom veľkých
úspechov atomistiky prvej polovici nášho
storočia uznal existenciu atómov Myšlienky
energetizmu znovu objavili ked nie tak
intenzívne systematicky) najmä spoji
tosti novými objavmi jadrovej fyziky
ziky elementárnych častíc. (/hustota energie) možnosť pre
meniť energiu inú využiteľnejšiu formu,
a najmä možnosť akumulovať energiu
(ýpremena energie, /akumulovaná energia).
Prináša rast produktivity ľudskej práce
a vyvoláva zmeny organizácii ľudskej
spoločnosti. Pre energiu platí základ
ný .: 92
energetizmus idealistický filozofický
smer, ktorý chápal všetky prírodné javy
ako prejavy premeny energie zbavenej
akejkoľvek hmotnej podstaty (/energia). procese premeny
elementárnych častíc antičastíc iné
častice, ktorá nastáva pri interakcii častice
s jej antičasticou) ako /žiarivá energia
alebo energia produktov uvedeného procesu
(/energia).energia anihilácie
energetika /elektroenergetika, /jadrová
energetika. Obdob
ná situácia pri aniliilácii iných častíc./spotreba elektrickej energie) .
Pre praktické- využitie energie veľký
význam priestorové, prip. Pri ani-
hilácii protónu antiprotónu, ktorých su
márna pokojová energia 1876 MeV, všetka
táto energia premení pokojovú ener
giu produktov ich anihilácie (ir-mezónov,
ich pokojová energia asi 140 MeV) na
pohybovú energiu týchto produktov.
Proces anihilácie pre premenu pokojovej
energie žiarivú, resp.slnečná energia, /chemická energia, /elek
trická energia, /jadrová energia, /energia
rádioaktívnej premeny, /energia jadrovej re
akcie, /energia, vzbudenia, /energia anihilácie,
/väzbová energia, /energia jadrového žiarenia,
/žiarivá energia), ktoré opäť prejavujú
v rôznych formách.
Kedže pohyb základnou vlastnosťou
(atribútom) hmoty, energia vždy viazaná
na určitý hmotný objekt, čiže ľubovoľný
hmotný objekt energiu (/ekvivalencia
energie hmotnosti). plošné rozloženie
energie. pri aniliilácii páru elektrón-
-pozitrón (obidva majú rovnakú pokojovú
energiu 0,511 MeV) vzniká žiarivá energia
s celkovou energiou fotónov (kvánt elektro
magnetického vlnenia) 1,022 MeV
