ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 382 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Zá- vistosť klesajúci charakter, vy­ svetliť tým, pri raste prúdu zväčšuje prierez trupu jeho teplota. pokladá teplotu hustotu elektrónov priereze trupu konštantnú. Vysokotlakový oblúk horí uzavretom priestore parách ortuti alebo inertnom plyne. Vysoká teplota spojená pohybom nosičov náboja vytvára trupe plazmu, ktorá sa vyznačuje rovnakým počtom kladných zá­ porných nosičov. Straty voľne horiacom oblúku vznikajú žiarením vedením tepla cez plášť trupu, ako konvekciou.) závislosť napätia oblúka od prúdu predpokladu, fyzikálne geo­ metrické’ parametre oblúka ustálené. Prúd I t-r*beENe kde polomer trupu [cm], be pohyblivosť elektrónov [cm s-1 cm-1], N počet elektrónov cm3, e náboj elektrónu, E intenzita poľa -1]. Pri intenzívnom chladení má priebeh napätia začiatku polperiódy špičku, ktorej vrcholová hodnota udáva zá­ palné napätie. Pri priemyselnom kmitočte uplatňuje tepelná zotrvačnosť trupu, ako spôsob chladenia oblúka. Je charakterizovaný vysokou teplotou sil­ ným svetelným účinkom. Voľne horiaci oblúk (pri atmosférickom tlaku) výboj kruho­ vého prierezu (priemer cm), vznikajúci pri prúdoch vyšších ako 0,3 Teplota trupu oblúka (oblasti medzi katódovým a anódovým priestorom) presahuje 6000 °C. Kedže iskrový výboj súvisí po­ hybom rýchlych elektrónov, jeho výstavba je rýchlejšia ako výstavba tlejivého výboja, pri ktorom podstatnú úlohu majú pomalšie ióny. Napäťová špička poukazuje na zvýšenie elektrickej pevnosti prostredia . Vodivosť vysokotlakového oblúka je zapríčinená tepelnou ionizáciou plynov v plazme. Pri ortuťovej katóde vzniká katódová škvrna, ktorá schopná pri malom katódovom úbytku zaistiť veľký prúd. Blesk, ktorý vzniká prírode, riadi sa obdobnými zákonitosťami ako iskrový výboj. Statická voltampérová charakteristika oblú­ ka (j), obr. Tlak prostredia býva 107 -J. zápornú voltampé- rovú charakteristiku. Vyššia teplota znamená zvýšenú tepelnú ionizáciu zvýše­ nie mernej hustoty iónov trupe oblúka. Nízkotlakový oblúk horí zriedenom plyne, katóda spravidla žeravená. Využíva pri výkonných ortuťových usmerňovačoch pn'idu niekoľko kA. Stredná rýchlosť tepelného pohybu neutrálnych častíc veľmi vysoká, takže časť zrážok medzi nimi vedie ioni­ zácii.výboj plyne 382 s bočnými vzniká veľmi vodivý priestor — strímer. Tech­ nicky využíva osvetľovacej technike (žiarivky). Samostatný nízkotlakový oblúk vzniká v parách ortuti. Elektrický oblúk charakterizovaný ma­ lým katódovým úbytkom napätia, veľkou © Výboj plyne 1 statická charakteristika oblúka 2 priebeh napätia prúdu oblúka a pri intenzívnom chladení, pri nechladenom oblúku 3 zhášanie striedavého oblúka Uz priebeh zotaveného napätia, priebeh prúdu, a priebeh elektrickej pevnosti chladeného oblúka b priebeh elektrickej pevnosti nechladeného oblúka prúdovou hustotou. Celková dĺžka bleskového výboja dosahuje niekoľko km, jednotlivé strímery vznikajúce postupne majú dĺžku Prúd blesku môže byť 5Ô0 kA, náboj 200 C (/blesk)