ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 381 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Prejavuje sa nepokojnými niťovými pramienkami modra­ stej farby povrchu izolantu. katódovou oblasťou nasleduje kladný stĺpec výboja, tmavý anódový priestor anódová škvrna. (oheň sv. Procesy dajú vy­ svetliť Townsendovou teóriou. Anódový úbytok rádovo zatiaľ čo katódový 200 300 podľa materiálu katódy druhu plynu. Eliáša) ako prejav atmosférickej elektriny. Nesamostatný ­ boj vyžaduje vonkajší zdroj ionizácie (napr. mierne nehomogén­ nom poli, výboj silne nehomogénnom poli {/výboj homogénnom poli, výboj ne­ homogénnom poli). Spravidla sa výboje delia podľa tvaru poľa výboj v homogénnom, resp. Pri katóde je Astonov tmavý priestor, potom nasleduje katódová škvrna, ďalej katódový tmavý priestor, tlejivé svetlo Faradayov tmavý priestor. prírode vzniká korónový výboj pri vysokom gradiente elektrického poľa zeme ostrých hranách hrotoch budov, lodí pod. Sprevádza ho praskot.: 14, 31, 35, 116 výboj plyne prechod elektrického prúdu plynným prostredím spôsobený vol­ nými elektricky nabitými časticami (elek­ trónmi, iónmi), ktoré vplyvom silového iíčinku elektrického alebo magnetického poľa vytvoria svojím pohybom plyne elektrický prúd (/technika vysokého na­ pätia). elektródach. Prejavuje ako sústava svietiacich krivolakých rozvetvujúcich sa kanálikov. Trichelove impulzy). tento výboj sprevádzajú ne­ pravidelné zvukové efekty. Tlejivý výboj vykazuje pri pozorovaní určitú nerovnorodosť svietivosti. zápalné napätie homogénnom mier­ ne nehomogénnom poli stanovuje závis­ losti súčinu tlaku doskoku Pasche- nov zákon, ktorého vyplýva, f(p s). kozmické žiarenie, žiarenie zemskej kôry, tepelné žiarenie pod. Doba výstavby výboja pri tlejivom výboji asi 100-krát dlhšia ako pri iskrovom. Přeskokové, resp. Tieto oblasti predstavujú katódový úbytok napätia ich vplyv pre tlejivý výboj rozhodujúci. Za­ príčiňuje iný mechanizmus výboja iskry, súvisiaci tvorbou strímerov. sprevádzaný zvukovým efektom (syčanie, praskot). Iskrový výboj úplný samostatný, ale nestabilný výboj.). Tlejivý výboj vzniká pri tlakoch = = 103 10“1 m~2. Iné delenie berie úvahy samostatnosť a nesamostatnost výboja. kladnom stĺpci je intenzita elektrického poľa úmerná tlaku. Samostatný výboj sa udržuje vlastnými procesmi medzi- elektródovom priestore, resp.381 výboj plyne v oboch prípadoch charakter impulzový (tzv. Napätie po­ trebné výstavbu iskrového výboja je /přeskokové napätie. Obvykle 10~2^. Mrak iónov vytvorí druhotné elektrické pole vyššou intenzitou ako pole pôvodné. Tlejivý výboj vyznačuje zápornou cha­ rakteristikou, preto série výbojkou zaraduje vhodný odpor. Rázové pře­ skokové napätie závisí tvaru trvania rázovej vlny, ako priebehu intenzity poľa. Gábriš Lit. Rozlišujeme tieto hlavné typy samo­ statného výboja: tlejivý, korónu, plazivý, iskrový elektrický oblúk. Rozdelenie však závisí nielen geometrického tvaru poľa, ale aj od materiálových vlastností prostredia. Vznikajú tým bočné kanáliky (lavíny) smerujúce do mraku iónov. Korónový výboj vzniká aj pri atmosférickom tlaku výsledný pohyb nosičov náboja zapríčiňuje vedeniach vysokého veľmi vysokého napätia straty korónou. Výboj plyne jav mnohotvárny rôz­ nymi prechodovými formami. Silové účinky tohto poľa vťahujú mraku iónov elektróny z okolia vytvorené fotoionizáciou. Koróna neúplný samostatný výboj, vznikajúci silne nehomogénnom poli okolí elektródy malým polomerom zakrivenia pri kritickej intenzite elektrického poľa (/ko­ róna). normálnom tlejivom výboji platí pre katódový úbytok napätia pL const —kp2. Vznik elektricky nabitých častíc ioni­ zácia) ich pohyb závisí tvaru, vzdiale­ nosti umiestnenia elektród, druhu a tlaku plynu výbojového priestoru od iných vplyvov. Plazivý (klzavý) výboj podstate koró­ nový výboj, ktorý vzniká rozhraní plyn-izolant alebo kvapalný izolant-tuhý izolant, zložka intenzity elektrického poľa povrchu izolantu pri premenlivom elektrickom namáhaní veľká. Kladný stĺpec zdrojom svetla pri vyšších tlakoch a tenkých rúrkach. Skladá aktívnej zóny, kde do­ chádza ionizácii, vonkajšej zóny, v ktorej iba pohyb nosičov náboja bez ionizácie. Statické přeskokové napätie najnižšie stále napätie, pri ktorom sa homogénnom poli vytvorí výboj. Spojením prvotnej lavíny . Iskrový výboj pri rázových javoch oneskorený čas pripojení na napätie, kde doba výstavby výboja a štatisticky neurčitá doba, počas ktorej sa pripojení napätia objaví prvý elektrón v oblasti katódy.s. Pri nižších tlakoch (103N “2) vypočítať pomocou Paschenovho zákona. priestore medzi katódou anódou vzniká nárazovou ionizáciou prvotná lavína veľkou koncen­ tráciou iónov čelom lavíny