ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 381 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Za­ príčiňuje iný mechanizmus výboja iskry, súvisiaci tvorbou strímerov. (oheň sv. Anódový úbytok rádovo zatiaľ čo katódový 200 300 podľa materiálu katódy druhu plynu. Prejavuje sa nepokojnými niťovými pramienkami modra­ stej farby povrchu izolantu. Tlejivý výboj vzniká pri tlakoch = = 103 10“1 m~2. Procesy dajú vy­ svetliť Townsendovou teóriou. zápalné napätie homogénnom mier­ ne nehomogénnom poli stanovuje závis­ losti súčinu tlaku doskoku Pasche- nov zákon, ktorého vyplýva, f(p s). Prejavuje ako sústava svietiacich krivolakých rozvetvujúcich sa kanálikov. Koróna neúplný samostatný výboj, vznikajúci silne nehomogénnom poli okolí elektródy malým polomerom zakrivenia pri kritickej intenzite elektrického poľa (/ko­ róna). Vznik elektricky nabitých častíc ioni­ zácia) ich pohyb závisí tvaru, vzdiale­ nosti umiestnenia elektród, druhu a tlaku plynu výbojového priestoru od iných vplyvov. Iskrový výboj pri rázových javoch oneskorený čas pripojení na napätie, kde doba výstavby výboja a štatisticky neurčitá doba, počas ktorej sa pripojení napätia objaví prvý elektrón v oblasti katódy. Obvykle 10~2^. Nesamostatný ­ boj vyžaduje vonkajší zdroj ionizácie (napr. Silové účinky tohto poľa vťahujú mraku iónov elektróny z okolia vytvorené fotoionizáciou. Rázové pře­ skokové napätie závisí tvaru trvania rázovej vlny, ako priebehu intenzity poľa. normálnom tlejivom výboji platí pre katódový úbytok napätia pL const —kp2. priestore medzi katódou anódou vzniká nárazovou ionizáciou prvotná lavína veľkou koncen­ tráciou iónov čelom lavíny. Pri katóde je Astonov tmavý priestor, potom nasleduje katódová škvrna, ďalej katódový tmavý priestor, tlejivé svetlo Faradayov tmavý priestor. Pri nižších tlakoch (103N “2) vypočítať pomocou Paschenovho zákona. Statické přeskokové napätie najnižšie stále napätie, pri ktorom sa homogénnom poli vytvorí výboj. Samostatný výboj sa udržuje vlastnými procesmi medzi- elektródovom priestore, resp. Přeskokové, resp. Napätie po­ trebné výstavbu iskrového výboja je /přeskokové napätie.381 výboj plyne v oboch prípadoch charakter impulzový (tzv. Tieto oblasti predstavujú katódový úbytok napätia ich vplyv pre tlejivý výboj rozhodujúci.s. Spravidla sa výboje delia podľa tvaru poľa výboj v homogénnom, resp. mierne nehomogén­ nom poli, výboj silne nehomogénnom poli {/výboj homogénnom poli, výboj ne­ homogénnom poli). sprevádzaný zvukovým efektom (syčanie, praskot). kladnom stĺpci je intenzita elektrického poľa úmerná tlaku. Doba výstavby výboja pri tlejivom výboji asi 100-krát dlhšia ako pri iskrovom. Korónový výboj vzniká aj pri atmosférickom tlaku výsledný pohyb nosičov náboja zapríčiňuje vedeniach vysokého veľmi vysokého napätia straty korónou.). Tlejivý výboj vykazuje pri pozorovaní určitú nerovnorodosť svietivosti. Vznikajú tým bočné kanáliky (lavíny) smerujúce do mraku iónov.: 14, 31, 35, 116 výboj plyne prechod elektrického prúdu plynným prostredím spôsobený vol­ nými elektricky nabitými časticami (elek­ trónmi, iónmi), ktoré vplyvom silového iíčinku elektrického alebo magnetického poľa vytvoria svojím pohybom plyne elektrický prúd (/technika vysokého na­ pätia). Trichelove impulzy). kozmické žiarenie, žiarenie zemskej kôry, tepelné žiarenie pod. Plazivý (klzavý) výboj podstate koró­ nový výboj, ktorý vzniká rozhraní plyn-izolant alebo kvapalný izolant-tuhý izolant, zložka intenzity elektrického poľa povrchu izolantu pri premenlivom elektrickom namáhaní veľká. Skladá aktívnej zóny, kde do­ chádza ionizácii, vonkajšej zóny, v ktorej iba pohyb nosičov náboja bez ionizácie. Rozdelenie však závisí nielen geometrického tvaru poľa, ale aj od materiálových vlastností prostredia. Iskrový výboj úplný samostatný, ale nestabilný výboj. Gábriš Lit. Spojením prvotnej lavíny . Výboj plyne jav mnohotvárny rôz­ nymi prechodovými formami. katódovou oblasťou nasleduje kladný stĺpec výboja, tmavý anódový priestor anódová škvrna. Mrak iónov vytvorí druhotné elektrické pole vyššou intenzitou ako pole pôvodné. elektródach. Sprevádza ho praskot. Kladný stĺpec zdrojom svetla pri vyšších tlakoch a tenkých rúrkach. Tlejivý výboj vyznačuje zápornou cha­ rakteristikou, preto série výbojkou zaraduje vhodný odpor. prírode vzniká korónový výboj pri vysokom gradiente elektrického poľa zeme ostrých hranách hrotoch budov, lodí pod. Iné delenie berie úvahy samostatnosť a nesamostatnost výboja. Rozlišujeme tieto hlavné typy samo­ statného výboja: tlejivý, korónu, plazivý, iskrový elektrický oblúk. tento výboj sprevádzajú ne­ pravidelné zvukové efekty. Eliáša) ako prejav atmosférickej elektriny