ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 381 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Spojením prvotnej lavíny . Prejavuje sa nepokojnými niťovými pramienkami modra­ stej farby povrchu izolantu. prírode vzniká korónový výboj pri vysokom gradiente elektrického poľa zeme ostrých hranách hrotoch budov, lodí pod. Samostatný výboj sa udržuje vlastnými procesmi medzi- elektródovom priestore, resp. Pri nižších tlakoch (103N “2) vypočítať pomocou Paschenovho zákona. Vznikajú tým bočné kanáliky (lavíny) smerujúce do mraku iónov. Rozdelenie však závisí nielen geometrického tvaru poľa, ale aj od materiálových vlastností prostredia. tento výboj sprevádzajú ne­ pravidelné zvukové efekty. priestore medzi katódou anódou vzniká nárazovou ionizáciou prvotná lavína veľkou koncen­ tráciou iónov čelom lavíny. Plazivý (klzavý) výboj podstate koró­ nový výboj, ktorý vzniká rozhraní plyn-izolant alebo kvapalný izolant-tuhý izolant, zložka intenzity elektrického poľa povrchu izolantu pri premenlivom elektrickom namáhaní veľká. Prejavuje ako sústava svietiacich krivolakých rozvetvujúcich sa kanálikov. Nesamostatný ­ boj vyžaduje vonkajší zdroj ionizácie (napr. Za­ príčiňuje iný mechanizmus výboja iskry, súvisiaci tvorbou strímerov. normálnom tlejivom výboji platí pre katódový úbytok napätia pL const —kp2. Trichelove impulzy). Rozlišujeme tieto hlavné typy samo­ statného výboja: tlejivý, korónu, plazivý, iskrový elektrický oblúk. Anódový úbytok rádovo zatiaľ čo katódový 200 300 podľa materiálu katódy druhu plynu. Rázové pře­ skokové napätie závisí tvaru trvania rázovej vlny, ako priebehu intenzity poľa. (oheň sv.: 14, 31, 35, 116 výboj plyne prechod elektrického prúdu plynným prostredím spôsobený vol­ nými elektricky nabitými časticami (elek­ trónmi, iónmi), ktoré vplyvom silového iíčinku elektrického alebo magnetického poľa vytvoria svojím pohybom plyne elektrický prúd (/technika vysokého na­ pätia).). katódovou oblasťou nasleduje kladný stĺpec výboja, tmavý anódový priestor anódová škvrna. Spravidla sa výboje delia podľa tvaru poľa výboj v homogénnom, resp. Gábriš Lit.s. elektródach. Iskrový výboj pri rázových javoch oneskorený čas pripojení na napätie, kde doba výstavby výboja a štatisticky neurčitá doba, počas ktorej sa pripojení napätia objaví prvý elektrón v oblasti katódy. Obvykle 10~2^. Doba výstavby výboja pri tlejivom výboji asi 100-krát dlhšia ako pri iskrovom. Skladá aktívnej zóny, kde do­ chádza ionizácii, vonkajšej zóny, v ktorej iba pohyb nosičov náboja bez ionizácie. Pri katóde je Astonov tmavý priestor, potom nasleduje katódová škvrna, ďalej katódový tmavý priestor, tlejivé svetlo Faradayov tmavý priestor. kozmické žiarenie, žiarenie zemskej kôry, tepelné žiarenie pod. Iskrový výboj úplný samostatný, ale nestabilný výboj.381 výboj plyne v oboch prípadoch charakter impulzový (tzv. Sprevádza ho praskot. Napätie po­ trebné výstavbu iskrového výboja je /přeskokové napätie. Výboj plyne jav mnohotvárny rôz­ nymi prechodovými formami. zápalné napätie homogénnom mier­ ne nehomogénnom poli stanovuje závis­ losti súčinu tlaku doskoku Pasche- nov zákon, ktorého vyplýva, f(p s). Procesy dajú vy­ svetliť Townsendovou teóriou. Tlejivý výboj vyznačuje zápornou cha­ rakteristikou, preto série výbojkou zaraduje vhodný odpor. Silové účinky tohto poľa vťahujú mraku iónov elektróny z okolia vytvorené fotoionizáciou. Přeskokové, resp. Korónový výboj vzniká aj pri atmosférickom tlaku výsledný pohyb nosičov náboja zapríčiňuje vedeniach vysokého veľmi vysokého napätia straty korónou. Statické přeskokové napätie najnižšie stále napätie, pri ktorom sa homogénnom poli vytvorí výboj. Vznik elektricky nabitých častíc ioni­ zácia) ich pohyb závisí tvaru, vzdiale­ nosti umiestnenia elektród, druhu a tlaku plynu výbojového priestoru od iných vplyvov. Kladný stĺpec zdrojom svetla pri vyšších tlakoch a tenkých rúrkach. mierne nehomogén­ nom poli, výboj silne nehomogénnom poli {/výboj homogénnom poli, výboj ne­ homogénnom poli). sprevádzaný zvukovým efektom (syčanie, praskot). Tlejivý výboj vzniká pri tlakoch = = 103 10“1 m~2. Tieto oblasti predstavujú katódový úbytok napätia ich vplyv pre tlejivý výboj rozhodujúci. Iné delenie berie úvahy samostatnosť a nesamostatnost výboja. Eliáša) ako prejav atmosférickej elektriny. Tlejivý výboj vykazuje pri pozorovaní určitú nerovnorodosť svietivosti. Koróna neúplný samostatný výboj, vznikajúci silne nehomogénnom poli okolí elektródy malým polomerom zakrivenia pri kritickej intenzite elektrického poľa (/ko­ róna). Mrak iónov vytvorí druhotné elektrické pole vyššou intenzitou ako pole pôvodné. kladnom stĺpci je intenzita elektrického poľa úmerná tlaku