Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Plazivý (klzavý) výboj podstate koró
nový výboj, ktorý vzniká rozhraní
plyn-izolant alebo kvapalný izolant-tuhý
izolant, zložka intenzity elektrického
poľa povrchu izolantu pri premenlivom
elektrickom namáhaní veľká. elektródach. Pri katóde je
Astonov tmavý priestor, potom nasleduje
katódová škvrna, ďalej katódový tmavý
priestor, tlejivé svetlo Faradayov tmavý
priestor. Korónový výboj vzniká
aj pri atmosférickom tlaku výsledný pohyb
nosičov náboja zapríčiňuje vedeniach
vysokého veľmi vysokého napätia straty
korónou.
Výboj plyne jav mnohotvárny rôz
nymi prechodovými formami. mierne nehomogén
nom poli, výboj silne nehomogénnom
poli {/výboj homogénnom poli, výboj ne
homogénnom poli). Nesamostatný
boj vyžaduje vonkajší zdroj ionizácie (napr. Obvykle 10~2^. normálnom tlejivom
výboji platí pre katódový úbytok napätia
pL const —kp2. Gábriš
Lit. Prejavuje ako sústava
svietiacich krivolakých rozvetvujúcich sa
kanálikov. Prejavuje sa
nepokojnými niťovými pramienkami modra
stej farby povrchu izolantu. Procesy dajú vy
svetliť Townsendovou teóriou.
Koróna neúplný samostatný výboj,
vznikajúci silne nehomogénnom poli okolí
elektródy malým polomerom zakrivenia
pri kritickej intenzite elektrického poľa (/ko
róna).
Rozlišujeme tieto hlavné typy samo
statného výboja: tlejivý, korónu, plazivý,
iskrový elektrický oblúk.
Iné delenie berie úvahy samostatnosť
a nesamostatnost výboja. (oheň sv.
Tlejivý výboj vyznačuje zápornou cha
rakteristikou, preto série výbojkou
zaraduje vhodný odpor. Spojením prvotnej lavíny
. Silové účinky
tohto poľa vťahujú mraku iónov elektróny
z okolia vytvorené fotoionizáciou.
Iskrový výboj pri rázových javoch
oneskorený čas pripojení na
napätie, kde doba výstavby výboja
a štatisticky neurčitá doba, počas ktorej
sa pripojení napätia objaví prvý elektrón
v oblasti katódy. Pri
nižších tlakoch (103N “2) vypočítať
pomocou Paschenovho zákona.s. Za
príčiňuje iný mechanizmus výboja iskry,
súvisiaci tvorbou strímerov. Vznikajú
tým bočné kanáliky (lavíny) smerujúce do
mraku iónov. Skladá aktívnej zóny, kde do
chádza ionizácii, vonkajšej zóny,
v ktorej iba pohyb nosičov náboja bez
ionizácie. Doba
výstavby výboja pri tlejivom výboji
asi 100-krát dlhšia ako pri iskrovom.
kozmické žiarenie, žiarenie zemskej kôry,
tepelné žiarenie pod. prírode vzniká korónový výboj
pri vysokom gradiente elektrického poľa
zeme ostrých hranách hrotoch budov,
lodí pod. sprevádzaný zvukovým efektom
(syčanie, praskot). Napätie po
trebné výstavbu iskrového výboja je
/přeskokové napätie. Kladný
stĺpec zdrojom svetla pri vyšších tlakoch
a tenkých rúrkach. Samostatný výboj
sa udržuje vlastnými procesmi medzi-
elektródovom priestore, resp.
Anódový úbytok rádovo zatiaľ čo
katódový 200 300 podľa materiálu
katódy druhu plynu. Mrak iónov
vytvorí druhotné elektrické pole vyššou
intenzitou ako pole pôvodné.). Trichelove impulzy).381 výboj plyne
v oboch prípadoch charakter impulzový
(tzv. zápalné napätie homogénnom mier
ne nehomogénnom poli stanovuje závis
losti súčinu tlaku doskoku Pasche-
nov zákon, ktorého vyplýva, f(p s). tento výboj sprevádzajú ne
pravidelné zvukové efekty.
Vznik elektricky nabitých častíc ioni
zácia) ich pohyb závisí tvaru, vzdiale
nosti umiestnenia elektród, druhu
a tlaku plynu výbojového priestoru od
iných vplyvov. katódovou oblasťou
nasleduje kladný stĺpec výboja, tmavý
anódový priestor anódová škvrna. priestore
medzi katódou anódou vzniká nárazovou
ionizáciou prvotná lavína veľkou koncen
tráciou iónov čelom lavíny. Přeskokové,
resp. Tieto oblasti predstavujú katódový
úbytok napätia ich vplyv pre tlejivý
výboj rozhodujúci. Sprevádza
ho praskot.: 14, 31, 35, 116
výboj plyne prechod elektrického
prúdu plynným prostredím spôsobený vol
nými elektricky nabitými časticami (elek
trónmi, iónmi), ktoré vplyvom silového
iíčinku elektrického alebo magnetického
poľa vytvoria svojím pohybom plyne
elektrický prúd (/technika vysokého na
pätia). Spravidla sa
výboje delia podľa tvaru poľa výboj
v homogénnom, resp. Statické přeskokové
napätie najnižšie stále napätie, pri ktorom
sa homogénnom poli vytvorí výboj.
Iskrový výboj úplný samostatný, ale
nestabilný výboj.
Tlejivý výboj vzniká pri tlakoch =
= 103 10“1 m~2. Rázové pře
skokové napätie závisí tvaru trvania
rázovej vlny, ako priebehu intenzity
poľa. Eliáša) ako prejav
atmosférickej elektriny.
Tlejivý výboj vykazuje pri pozorovaní určitú
nerovnorodosť svietivosti. Rozdelenie však závisí
nielen geometrického tvaru poľa, ale aj
od materiálových vlastností prostredia. kladnom stĺpci je
intenzita elektrického poľa úmerná tlaku
