ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 381 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Za­ príčiňuje iný mechanizmus výboja iskry, súvisiaci tvorbou strímerov. kladnom stĺpci je intenzita elektrického poľa úmerná tlaku. Iskrový výboj úplný samostatný, ale nestabilný výboj. mierne nehomogén­ nom poli, výboj silne nehomogénnom poli {/výboj homogénnom poli, výboj ne­ homogénnom poli). Pri katóde je Astonov tmavý priestor, potom nasleduje katódová škvrna, ďalej katódový tmavý priestor, tlejivé svetlo Faradayov tmavý priestor. prírode vzniká korónový výboj pri vysokom gradiente elektrického poľa zeme ostrých hranách hrotoch budov, lodí pod. Spravidla sa výboje delia podľa tvaru poľa výboj v homogénnom, resp. normálnom tlejivom výboji platí pre katódový úbytok napätia pL const —kp2. Napätie po­ trebné výstavbu iskrového výboja je /přeskokové napätie. Anódový úbytok rádovo zatiaľ čo katódový 200 300 podľa materiálu katódy druhu plynu. Spojením prvotnej lavíny . Mrak iónov vytvorí druhotné elektrické pole vyššou intenzitou ako pole pôvodné. Iskrový výboj pri rázových javoch oneskorený čas pripojení na napätie, kde doba výstavby výboja a štatisticky neurčitá doba, počas ktorej sa pripojení napätia objaví prvý elektrón v oblasti katódy. Silové účinky tohto poľa vťahujú mraku iónov elektróny z okolia vytvorené fotoionizáciou. Samostatný výboj sa udržuje vlastnými procesmi medzi- elektródovom priestore, resp. Pri nižších tlakoch (103N “2) vypočítať pomocou Paschenovho zákona. Tlejivý výboj vykazuje pri pozorovaní určitú nerovnorodosť svietivosti. sprevádzaný zvukovým efektom (syčanie, praskot).381 výboj plyne v oboch prípadoch charakter impulzový (tzv. Iné delenie berie úvahy samostatnosť a nesamostatnost výboja. zápalné napätie homogénnom mier­ ne nehomogénnom poli stanovuje závis­ losti súčinu tlaku doskoku Pasche- nov zákon, ktorého vyplýva, f(p s). Tieto oblasti predstavujú katódový úbytok napätia ich vplyv pre tlejivý výboj rozhodujúci. katódovou oblasťou nasleduje kladný stĺpec výboja, tmavý anódový priestor anódová škvrna. Prejavuje ako sústava svietiacich krivolakých rozvetvujúcich sa kanálikov. Výboj plyne jav mnohotvárny rôz­ nymi prechodovými formami.s. Vznikajú tým bočné kanáliky (lavíny) smerujúce do mraku iónov. Rozdelenie však závisí nielen geometrického tvaru poľa, ale aj od materiálových vlastností prostredia. Tlejivý výboj vyznačuje zápornou cha­ rakteristikou, preto série výbojkou zaraduje vhodný odpor. Trichelove impulzy). tento výboj sprevádzajú ne­ pravidelné zvukové efekty. Gábriš Lit.: 14, 31, 35, 116 výboj plyne prechod elektrického prúdu plynným prostredím spôsobený vol­ nými elektricky nabitými časticami (elek­ trónmi, iónmi), ktoré vplyvom silového iíčinku elektrického alebo magnetického poľa vytvoria svojím pohybom plyne elektrický prúd (/technika vysokého na­ pätia). Kladný stĺpec zdrojom svetla pri vyšších tlakoch a tenkých rúrkach. Vznik elektricky nabitých častíc ioni­ zácia) ich pohyb závisí tvaru, vzdiale­ nosti umiestnenia elektród, druhu a tlaku plynu výbojového priestoru od iných vplyvov. Eliáša) ako prejav atmosférickej elektriny. kozmické žiarenie, žiarenie zemskej kôry, tepelné žiarenie pod. priestore medzi katódou anódou vzniká nárazovou ionizáciou prvotná lavína veľkou koncen­ tráciou iónov čelom lavíny. Nesamostatný ­ boj vyžaduje vonkajší zdroj ionizácie (napr. Prejavuje sa nepokojnými niťovými pramienkami modra­ stej farby povrchu izolantu. Obvykle 10~2^. Plazivý (klzavý) výboj podstate koró­ nový výboj, ktorý vzniká rozhraní plyn-izolant alebo kvapalný izolant-tuhý izolant, zložka intenzity elektrického poľa povrchu izolantu pri premenlivom elektrickom namáhaní veľká. Rozlišujeme tieto hlavné typy samo­ statného výboja: tlejivý, korónu, plazivý, iskrový elektrický oblúk. Koróna neúplný samostatný výboj, vznikajúci silne nehomogénnom poli okolí elektródy malým polomerom zakrivenia pri kritickej intenzite elektrického poľa (/ko­ róna). Doba výstavby výboja pri tlejivom výboji asi 100-krát dlhšia ako pri iskrovom. Korónový výboj vzniká aj pri atmosférickom tlaku výsledný pohyb nosičov náboja zapríčiňuje vedeniach vysokého veľmi vysokého napätia straty korónou. Skladá aktívnej zóny, kde do­ chádza ionizácii, vonkajšej zóny, v ktorej iba pohyb nosičov náboja bez ionizácie. (oheň sv. elektródach. Rázové pře­ skokové napätie závisí tvaru trvania rázovej vlny, ako priebehu intenzity poľa. Tlejivý výboj vzniká pri tlakoch = = 103 10“1 m~2. Přeskokové, resp. Procesy dajú vy­ svetliť Townsendovou teóriou. Sprevádza ho praskot.). Statické přeskokové napätie najnižšie stále napätie, pri ktorom sa homogénnom poli vytvorí výboj