ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 364 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Väzbová energia obyčajne vyjadruje v elektrónvoltoch (eV), resp. Väzbový kondenzátor (obvykle 2, alebo nF) filtrom majú ochranný účinok (kondenzátor veľkú reaktanciu pre filter —naopak —zanedbateľnú) na koncové zariadenia súčasne prispôso­ bujú impedanciu silnoprúdového slabo­ prúdového zariadenia.) jadre sa určuje ako energia potrebná oddelenie tejto častice jadra. Tlmivka podstate paralelný rezonančný obvod, spravidla za- tlmený ked schematicky kreslí len cievka), jednou alebo viacerými rezo­ nančnými frekvenciami alebo pásmami,, ktorý zabraňuje šíreniu vysokofrekvenčnej energie nesprávnym smerom. Merná väzbová energia wy> stredná väzbová energia pripadajúca danom jadre na nukleón vox, Wv]A. Väzbová energia jednotlivých častíc (ne­ utrónov, protónov, častíc alfa atd. Uvedené dva druhy väzieb okrem nákladov líšia Väzbová energia Závislosť mernej väzbovej energie wb od nukleónového čísla A väzbové zariadenie elektrizačných sústa­ vách elementy, ktoré umožňujú pripo­ jenie koncových zariadení /vodiče vn a vvn ako prenosové vedenie elektrizač­ ných sústavách tak, aby vysokofrekvenčná energia nich prešla podľa možnosti naj­ menšími stratami toto vedenie šírila sa určeným smerom pozdĺž neho, súčasne oddeľujú slaboprúdové zariadenia vyso­ konapäťovej časti vedenia.), asi 8,6 MeV. Pri jednofázovej väzbe spätný vodič tvorí zem, resp.). TI T J rn —i!— "Íf4" \Z i i 1 i ! F TI -vOMy © 77 ~v£Lft&y- ------f— n , T! -vm j- cT XT m ir- Tl '-f— r Väzbové zariadenie elektrizačných sústavách 1 jednofázová väzba, medzifázová väzba TI tlmivky, väzbové kondenzátory, väzbové filtre, koncové zariadenia, Cn-z kapacity neväz­ bové fázy-zem, vysokofrekvenčné káble . ich násobkoch. Zo závislosti mernej väzbovej energie Wt, od nukleónového čísla vyplýva, pre uvoľňovanie jadrovej energie energeticky výhodné delenie ťažkých jadier syntéza ľahkých. Používajú dva spôsoby pripojenia koncových zariadení, jedno­ fázovou väzbou medzifázovou väzbou (p. Hozza Pozostáva väzbového kondenzátora, väzbo­ vého filtra, vysokofrekvenčného kábla zá- vernej tlmivky. Väzbová energia elektrónu atóme sa určuje ako energia potrebná jeho vytrh­ nutie atómu ionizačná energia). obr. Vysokofrek­ venčný kábel spája väzbový filter kon­ cové zariadenie.väzbové zariadenie elektrizačných sústavách 364 zo protónov neutrónov, jeho väzbovú energiu môžeme určiť pomocou vzťahu \mvZ mn(A c2, kde hmotnosť neutrónu, —hmot­ nosť protónu, —nukieónové (hmotnostně) číslo, —rýchlosť svetla. neväzbové fázy, ktoré cez kapacity týchto fáz dostáva vysokofrekvenčný signál. obr. Hodnota mernej väzbovej energie pre väčšinu jadier približne konštantná (p