ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 363 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Pri danom prívode tepla klesá relatívny obsah pary výstupe varnej rúrky rozdiel merných hmotností menší, kým hydrau­ lické odpory vyjadrené pravou stranou rovnice zväčšujú. Tak vzniká prirodzený obeh varnými rúrkami. Prietok riadi rovnováhou síl,ktorú vyjadruje rovnica (yspád yv&r)h *f-' AjPg odp podľa ktorej vztlak vyvodený rozdielnou tiažou stĺpcov zvýšenie tlaku vody obe­ hovým čerpadlom musia byť rovnováhe so súčtom hydraulických odporov obehu. Ak časticami neutróny protóny tvoriace jadro, ide väzbovú energiu atómového jadra. Pretože viaza­ nom stave energia súhrnu častíc menšia ako voľnom, pri vzniku viazanej sústavy sa energia uvoľňuje, takže väzbová energia je zápornou veličinou. Pre pohyb vody výparníkom platí rovnica ('/sn;‘id var)^ —AP 0dp podľa ktorej vztlak vyvodený rozdielnou tiažou stĺpca musí byť rovnováhe so súčtom hydraulických odporov obehu. Varný systém parných kotlov pozostáva poväčšine systému rúrok tvoriacich steny spaľovacej komory kotla. V kotloch núteným obehom voda vedie spádovou rúrkou veľkého priemeru obe­ hovému čerpadlu, ktoré vodu vtláča do varného systému kotla. Veľkosť väzbovej energie rovná práci, ktorú treba vynaložiť rozloženie sústavy na jednotlivé jej častice. Treba rozlišovať plnú väzbovú energiu jadra, mernú väzbovú energiu väzbovú energiu jednotlivých častíc jadre. sčasti odparená, privádza bubna, ktorého spodná časť vyplnená vodou teplotou varu. Iv nežiadúcemu ovplyvneniu súbežných vedení dochádza dôsledku skratového prúdu tečúceho zemou. Nasýtená para sa dalej prehrieva prehrievači. Ak týmito časticami atómy tvoriace molekulu, ide energiu chemickej väzby. Okolo vodiča, ktorým preteká elektrický prúd, vytvára elektromagnetické elektro­ statické pole. rastúcim tlakom sa zmenšuje rozdiel merných hmotností vody a pary, ktorý príčinou vztlaku varných rúrkach. Tým klesá rýchlosť obehu. Energia chemickej väzby rádovo rovná elektrónvoltom. Voda bubna prúdi najprv nevyhrie- vanými spádovými rúrkami pätných komôr výparníka, odkiaľ prechádza do stúpacích rúrok varného systému, kde sa čiastočne odparí.: 23, 24, 62 väzba medzi elektrickými vedeniami — pôsobenie vedenia, ktorým preteká elek­ trický prúd, iné vedenie, ktoré ním súbežné určitom úseku indukuje ňom nežiadúce napätia prúdy (/elektrické vedenie). bubnových strmorúrkových kotloch napájacla voda s teplotou blízkou teplote varu, príp. Sládek OX 1210 Lit. Veľkou väzbovou energiou atómových jadier možno vysvetliť ich veľkú stabilitu. Prietlačné kotly používajú i pre nadkritické tlaky. Podľa toho rozlišujeme induktívnu väzbu medzi elektrickými vedeniami, /kapacitnú väzbu medzi elektrickými vedeniami alebo /galvanickú väzbu medzi elektrickými vede- niatni, Krútelová OSN 2030 Lit. Tieto dve polia zasahujú súbežné vedenie indukujú ňom napätia induktívneho kapacitného charakteru. Väzbová energia atómových jadier rádovo rovná miliónom elektrónvoltov. V prietlačných kotloch prehriatie vody na teplotu varu, jej odparenie prehriatie vyrobenej pary koncentruje jednej rúrky, takže takýto kotol omnoho jednoduchší, pretože odpadá kotlový bubon. Pri tlakoch vyšších ako 180kpcm~2 nemožno sa spoliehať prirodzený obeh vody varnými rúrkami prúdenie zmesi vody a pary musí vynucovať čerpadlom. Pohyb zmesi vody pary odpaľovacích rúrkach prietlačného kotla vynútený tlakom napájačky. Plná väzbová čnetgia energia potrebná na rozloženie jadra jednotlivé protóny a neutróny alebo (čo isté) energia, ktorá uvoľňuje pri syntéze jadra jednot­ livých častíc (nukleónov). poznáme hmotnosť jadra ktoré pozostáva . Takto vzniknutú zmes vody pary vytláča tiaž stĺpca ťažšej vody v spádových rúrkach bubna kotla. ras­ túcou rýchlosťou obehu vztlak vyjadrený ľavou stranou rovnice zmenšuje.363 väzbová energia Voda privádza varného systému z ohrievača napájacej vody.: 69, 88, 114 väzbová energia rozdiel medzi o­ jovou energiou viazaného stavu sústavy častíc (jadra, atómu, molekuly) ich pokojovou energiou, ked tieto častice sú rozdelené seba dostatočne vzdialené (/energia). Väzbová energia jadra uránu približne rovná 1780 MeV. Väzbová energia deuteronu, ktorý pozostáva protónu neutrónu, sa rovná 2,2 MeV. Čím absolútna hodnota väzbovej energie väčšia, tým je väzba pevnejšia sústava stabilnejšia. Podľa druhu častíc existujú iné druhy väzbovej energie