Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Podľa druhu častíc existujú iné
druhy väzbovej energie. Pri
tlakoch vyšších ako 180kpcm~2 nemožno
sa spoliehať prirodzený obeh vody
varnými rúrkami prúdenie zmesi vody
a pary musí vynucovať čerpadlom. Väzbová energia deuteronu,
ktorý pozostáva protónu neutrónu,
sa rovná 2,2 MeV.: 69, 88, 114
väzbová energia rozdiel medzi o
jovou energiou viazaného stavu sústavy
častíc (jadra, atómu, molekuly) ich
pokojovou energiou, ked tieto častice sú
rozdelené seba dostatočne vzdialené
(/energia).
Iv nežiadúcemu ovplyvneniu súbežných
vedení dochádza dôsledku skratového
prúdu tečúceho zemou. Prietlačné kotly používajú
i pre nadkritické tlaky. Takto vzniknutú zmes
vody pary vytláča tiaž stĺpca ťažšej vody
v spádových rúrkach bubna kotla. Sládek
OX 1210
Lit.
Ak týmito časticami atómy tvoriace
molekulu, ide energiu chemickej väzby. Tak
vzniká prirodzený obeh varnými rúrkami. Väzbová energia
atómových jadier rádovo rovná miliónom
elektrónvoltov. Voda bubna prúdi najprv nevyhrie-
vanými spádovými rúrkami pätných
komôr výparníka, odkiaľ prechádza do
stúpacích rúrok varného systému, kde sa
čiastočne odparí. Pri
danom prívode tepla klesá relatívny obsah
pary výstupe varnej rúrky rozdiel
merných hmotností menší, kým hydrau
lické odpory vyjadrené pravou stranou
rovnice zväčšujú.363 väzbová energia
Voda privádza varného systému
z ohrievača napájacej vody. Väzbová energia jadra
uránu približne rovná 1780 MeV.
Varný systém parných kotlov pozostáva
poväčšine systému rúrok tvoriacich steny
spaľovacej komory kotla. Pohyb
zmesi vody pary odpaľovacích rúrkach
prietlačného kotla vynútený tlakom
napájačky.
Plná väzbová čnetgia energia potrebná
na rozloženie jadra jednotlivé protóny
a neutróny alebo (čo isté) energia,
ktorá uvoľňuje pri syntéze jadra jednot
livých častíc (nukleónov). Tieto dve polia zasahujú
súbežné vedenie indukujú ňom napätia
induktívneho kapacitného charakteru. Nasýtená para
sa dalej prehrieva prehrievači.
V prietlačných kotloch prehriatie vody
na teplotu varu, jej odparenie prehriatie
vyrobenej pary koncentruje jednej rúrky,
takže takýto kotol omnoho jednoduchší,
pretože odpadá kotlový bubon. poznáme
hmotnosť jadra ktoré pozostáva
.
Okolo vodiča, ktorým preteká elektrický
prúd, vytvára elektromagnetické elektro
statické pole.
Pre pohyb vody výparníkom platí rovnica
('/sn;‘id var)^ —AP 0dp
podľa ktorej vztlak vyvodený rozdielnou
tiažou stĺpca musí byť rovnováhe so
súčtom hydraulických odporov obehu. ras
túcou rýchlosťou obehu vztlak vyjadrený
ľavou stranou rovnice zmenšuje.
Treba rozlišovať plnú väzbovú energiu
jadra, mernú väzbovú energiu väzbovú
energiu jednotlivých častíc jadre.
Podľa toho rozlišujeme induktívnu väzbu
medzi elektrickými vedeniami, /kapacitnú
väzbu medzi elektrickými vedeniami alebo
/galvanickú väzbu medzi elektrickými vede-
niatni, Krútelová
OSN 2030
Lit.
V kotloch núteným obehom voda vedie
spádovou rúrkou veľkého priemeru obe
hovému čerpadlu, ktoré vodu vtláča do
varného systému kotla. bubnových
strmorúrkových kotloch napájacla voda
s teplotou blízkou teplote varu, príp.: 23, 24, 62
väzba medzi elektrickými vedeniami —
pôsobenie vedenia, ktorým preteká elek
trický prúd, iné vedenie, ktoré ním
súbežné určitom úseku indukuje ňom
nežiadúce napätia prúdy (/elektrické
vedenie). Veľkou väzbovou energiou
atómových jadier možno vysvetliť ich
veľkú stabilitu. Prietok riadi
rovnováhou síl,ktorú vyjadruje rovnica
(yspád yv&r)h *f-' AjPg odp
podľa ktorej vztlak vyvodený rozdielnou
tiažou stĺpcov zvýšenie tlaku vody obe
hovým čerpadlom musia byť rovnováhe
so súčtom hydraulických odporov obehu. Tým klesá rýchlosť obehu.
Energia chemickej väzby rádovo
rovná elektrónvoltom.
Veľkosť väzbovej energie rovná práci,
ktorú treba vynaložiť rozloženie sústavy
na jednotlivé jej častice. Pretože viaza
nom stave energia súhrnu častíc menšia
ako voľnom, pri vzniku viazanej sústavy
sa energia uvoľňuje, takže väzbová energia
je zápornou veličinou. rastúcim tlakom sa
zmenšuje rozdiel merných hmotností vody
a pary, ktorý príčinou vztlaku varných
rúrkach.
Ak časticami neutróny protóny tvoriace
jadro, ide väzbovú energiu atómového
jadra. sčasti
odparená, privádza bubna, ktorého
spodná časť vyplnená vodou teplotou
varu. Čím absolútna
hodnota väzbovej energie väčšia, tým je
väzba pevnejšia sústava stabilnejšia
