ELEKTROTECHNICKY NÁUČNÝ SLOVNÍK #5 Elektroenergetika

| Kategorie: Kniha  |

Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ladislav Reiss

Strana 341 z 416

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
termojadrová reakcia nesprávne pome­ novanie pre /termonukleárnu reakciu. toto uvoľnenie energie je dostatočné kompenzáciu tepelných strát sústavy, môže dochádzať samovoľnej termonukleárnej reakcii, ako napr.: 5 termonukleárny reaktor (syn. Zahrievaním látok desiatok milió­ nov vzniká ich dokonalá ionizácia. Najvhodnejším palivom pre termonukleárny reaktor deuterium, kto­ rého zásoby Zemi použité energetické účely vystačili stovky miliónov rokov. Podľa metódy použitia vysokých teplôt pri syntéze atómových jadier dostala táto reakcia názov termonukleárna. Kedže kapacita C2 závisí meraného objektu, kmitočet sekun­ dárneho obvodu prípadu prípad Teslov transformátor . na Slnku alebo hviezdach. Zdá sa, najperspektívnejším spôsobom uskutočnenia termonukleárnej reakcie je využitie prstencového výboja plazme, ktorý udržal určitom, ohraničenom priestore pomocou vonkajšieho alebo vlast­ ného magnetického poľa. termonukleárna reakcia (nespráv. Vyriešenie technických problémov súvi­ siacich termonukleárnym reaktorom by zabezpečilo ľudstvo dosta kom energie na večné časy. Optimálny prenos elektrickej energie strany pri­ márnej sekundárnu nastane pri rezo­ nancii oboch obvodov, ked =fz, čiže ked LiGi 2C2.341 Teslov transformátor teplotný koeficient reaktivity /teplotná stabilita reaktora. Na uskutočnenie syntézy atómových ja­ dier potrebné, aby častice mali veľkú kinetickú energiu, nevyhnutnú preko­ nanie potenciálovej bariéry spôsobenej klad­ ným nábojom jadier. Prevod transfor­ mátora býva rádovo 102 103. V takomto elektrónovo-jadrovom plyn© (plazme) stredná energia tepelného pohybu častíc dosahuje hodnotu niekoľkých kilo- elektrónvoltov (keV),£?str 0,13.: Cirák Teslov transformátor laboratórny zdroj vysokonapäťových vysokofrekvenčných tl­ mených kmitov (/zdroj vysokého napätia). V pozemských podmienkach doteraz umelo uskutočnili len nestacionárne ne­ kontrolovateľné termonukleárne reakcie na základe syntézy izotopov prvkov vodíka a lítia, vodíkových bombách, pričom celá syntéza netrvá dlhšie ako milióntinu sekundy. Je vzduchový transformátor bez že­ lezného jadra impulzným napájaním pri­ márneho vinutia kondenzátora cez guľové iskrište {p. Lit. cirák Lit. dôsledku Maxwellovho rozdelenia rýchlosti existuje veľká skupina častíc, ktorých energia dostatočná uskutoč­ nenie syntézy ľahkých atómových jadier sprevádzanej uvoľnením veľkého množstva energie. obr. plazmový reaktor) zariadenie, ktorom sa uskutočňovala riaditeľná reťazová jadrová reakcia syntézy atómových jadier (/jadrový reaktor). Tento proces uskutočňuje na Slnku hviezdach pozemských pomeroch vodíkovej bombe, súčasnosti vynakladá mnoho úsilia prostriedkov na dosiahnutie udržanie takých veľmi vysokých teplôt, ktoré stačili usku­ točnenie syntézy atómových jadier. Zatiaľ reťa­ zová syntéza jadier využíva len forme vodíkovej bomby. Nateraz takýto reaktor neexistuje, pretože reťazová reakcia syntézy atómových jadier nie ešte zvládnuteľná takom rozsahu, aby bolo možno ovládať. termo­ jadrová reakcia) exotermická reakcia /syntézy atómových jadier uskutočňovaná pri veľmi vysokých teplotách. Uskutočnenie riaditeľných stacionár­ nych termonukleárnych reakcií naráža na veľké ťažkosti, ktoré spočívajú získaní a najmä udržaní vysokých teplôt (108°C). Takéto magnetické pole malo zabezpečovať nielen udržanie reagujúcich častíc danom objeme, ale aj termoizoláciu, príp. dodatočný ohrev plazmy. Jedným spôsobov, ako dodať atómovým jadrám veľkú kine­ tickú energiu, využitie veľmi vysokých teplôt.). Í1[eV, °CJ. Zdá sa, najperspektívnejšou cestou na uskutočnenie takýchto termonukleárnych reakcií použitie prstencového výboja v plazme, udržiavaného vonkajšími alebo vlastnými magnetickými poľami