Piaty zväzok Elektrotechnického náučného slovníka — Elektroenergetika obsahuje v abecedne radených heslách pojmy z elektrizačných sústav, jadrovej energetikyz elektrární a teplární, transformovní a rozvodní, z techniky vysokých napätí, prenosu a rozvodu elektrickej energie, ďalej z ovládania, signalizácie a merania v elektrizačných sústavách, zo systému ochrán, ako aj z ekonomiky elektroenergetiky. Je určený všetkým, ktorí prichádzajú do styku s týmto širokým odborom elektrotechniky v praxi i pri štúdiu.
Táto ich vlastnosť pôsobí zníženie
tepelného gradientu hraničných oblas
tiach, takže prenos tepla neovplyvňuje am
turbulentně prúdenie kvapaliny. reaktivita, tým výkon
reaktora vzrastom teploty klesajú, reaktor
má záporný koeficient reaktivity, teplotne
stabilný. koeficient ročnej teplárenskej dodávky). Okrem toho
prírodná voda pomerne veľký účinný
prierez absorpcie tepelných neutrónov. Môžu použiť
pri vysokých teplotách pri pomerne nízkom
tlaku ich koeficienty odvodu tepla majú
veľmi vysoké hodnoty.
plyny. kyslík, môžu koróziu urýchliť. Zároveň môžu slúžiť ako mode
rátor reflektor. Teplonosné médium primárneho okru
hu cirkuluje obvode reaktora prenáša
teplo jeho aktívnej zóny cez výmenník
tepla sekundárneho tepelného okruhu. Okrem toho plyny
aj malým účinným prierezom absorpcie
neutrónov (napr. Ako teplonosné médiá použí
vajú niektoré plyny pary, prírodná ťažká
voda, organické kvapaliny roztavené kovy
a soli.teplárenský koeficient 340
v ktorých vyrába spoločnom obehu
teplo elektrická energia.
Roztavené kovy najčastejšie používajú
v reaktoroch rýchlych stredných
neutrónoch, ktorých odvádzajú veľké
množstvá tepla, fyzika samotného reaktora
povoľuje používať materiály pomerne
nízkym moderačným koeficientom. 02) majú zlé vlastnosti
na odvod tepla vyžadujú reaktore
vysoké tlaky veľkú spotrebu výkonu na
prečerpávanie. Rozoznávame
/ uzavretú teplárenskú sústavu otvorenú
teplárenskú sústavu.
V reaktoroch malým výkonom, kde sa
uvoľnené teplo nevyužíva, ako teplonosné
médium používa vzduch.Takýto reaktor teplotné
nestabilný, jeho výkon zvyšuje
šovaním teploty, môže viesť vážnej
poruche. chla
divo pre reaktor) kvapalná alebo plynná
látka prenos tepla zariadení /jadrového
reaktora.
Jadrové reaktorové zariadenie máva oby
čajne dva tepelné okruhy: primárny sekun
dárny.
Ak zvyšovaním teploty stúpa reakti
vita reaktora, ide reaktor kladným teplot
ným koeficientom. Nedostatkom
vzduchu vysoký účinný prierez dusíka
pre pohltenie neutrónov. Cirák
Lit. Kostovský
.
Teplotný koeficient reaktivity zmena
reaktivity reaktora pri stúpnutí jeho teploty
o °C.
V energetických reaktoroch ostatnom
čase ako teplonosné médiá veľmi často
používajú roztavené kovy, vykazujúce zvý
šenú odolnosť proti žiareniu.
V sekundárnom okruhu ako teplonosné
médium používa voda alebo jej para, príp. Eajčok— Ondera
teplárenský koeficient —pomer maximál
neho množstva pary odberov alebo proti
tlaku turbín dodávaného tepelnej siete
k celkovému maximálnemu množstvu tepla
dodávanému tepelnej siete určitý čas
(/dodávka tepla).
Teplotne nestabilný reaktor ťažko
ovládateľný, preto energetické reaktory
konštruujú tak, aby mali záporný teplotný
koeficient.
Na zabezpečenie optimálneho riadenia
prevádzky potrebné meranie regulácia
činnosti strojového zariadenia (/meranie
v teplárenskej sústave, /regulácia teplá
renskej sústavy, /hospodárnosť teplárenskej
sústavy). roztavených ko
voch teplo môže odovzdávať pomocou
migrácie elektrónov, značnej miere
prispieva zvýšeniu ich tepelnej vodivosti.: 37, 94
teplotná stabilita reaktora pracovný
režim jadrového reaktora záporným
koeficientom reaktivity (/prevádzka jadro
vej elektrárne).
Používa teplárenský koeficient (hodi
nový) teplárenský koeficient (ročný,
tzv.
Yoda ťažká voda majú podstatne
vyšší koeficient odvodil tepla ako plyny
a môžu použiť zariadeniach veľkými
výkonmi. Ani jeden týchto materiálov nevy
hovuje všetkým uvedeným požiadavkám. Reaktivita môže stúpnuť dôsledku
teplotou vyvolanej zmeny efektívnych prie
rezov absorpcie neutrónov, dalej zmeny
hustoty materiálov zmeny geometrického
usporiadania častí reaktora. Veľmi váž
nym problémom pri ich použití jadrovom
reaktore korózia tvorba zliatin roz
manitých chemických zlúčenín.
Musí mať tieto vlastnosti: nízky účinný
prierez absorpcie neutrónov, radiačnú sta
bilitu pri intenzívnych ožiareniach, nízku
koróznu eróznu aktivitu vzhľadom na
konštrukčný materiál jadrové palivo,
vysoký koeficient odvodu tepla, veľkú tepel
nú kapacitu nízky tlak pri vysokých
teplotách. Niektoré
prímesi, napr. Naj
používanejším roztaveným kovom sodík,
ktorý popri svojich dobrých teplonosných
vlastnostiach nedostatky aktivácii
žiarením jeho zlúčeniny vodou výbušné. Základným nedostatkom
vody ťažkej vody ich korózna aktivita
voči konštrukčným materiálom uránu
a nevyhnutnosť zvýšenia tlaku okruhu na
dosiahnutie vysokých teplôt.
ČSN 3350 Ondera— Hajčok
teplonosné médium reaktore (syn
