Elektrické stroje a prístroje II.

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Druhý diel učebnice obsahuje teóriu indukčných, strojov, jednosmerných strojov, synchrónnych strojov,komutátorových motorov na striedavý prúd a usmerňovačov, pokyny na ich navrhovanie, konštrukciua obsluhu. Učebnica je určená predovšetkým pre štvorročné priemyselné školy elektrotechnické so špecializáciou „Stavba elektrických strojov a prístrojov,, a pre mimoriadne formy štúdia na týchto školách. Možno ju však použit ako pomocnú učebnicu pre ostatné elektrotechnické priemyselné školy.

Vydal: Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry Bratislava Autor: Rudolf Mravec

Strana 578 z 662

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Statorové vinutie býva tyčové dvoma tyčami drážke. Condal). Aby za prevádzky dodržala stálu vzduchovú medzeru, musia všetky jej zvárané časti vyžíhať, aby nich vymizli vnútorné napätia, ktoré mohli viesť k postupným deformáciám. Jeho konštrukcia vychádza podmienky, aby za všetkých prevádzkových stavov medzi trecími plochami vytvoril udržal olejový film, potrebný dosiahnutie výhodného kvapalinového trenia.Pri menších priemeroch vyhovuje rotorové teleso vykované jedného kusa spolu hriadeľom. Iba stroje menších ­ konov vyfukujú chladiaci vzduch priamo priestoru strojovne. Tyče bývajú niekedy permutované ako pri turboalternátoroch. Póly pri vyšších výkonoch ocele legovanej niklom, aby dali dobre magneticky využiť. 583 . 448. 453. Preto ich niekedy treba uložiť zvláštnych puzdier ľahkého kovu, aby vylúčila ich trvalá deformácia. Reynolds dokázal (1886), zabezpečenie kvapalinového trenia musia klzné plochy tvoriť plochý úzky kút, ktorého olej dostáva svojimi ka­ pilárnymi silami tak obe trecie plochy seba oddelí. Nosné závesné ložisko predstavuje rotore najnamáhavejšiu časť hydroalternáfcorov. K rotorovému telesu pripevňujú kladivovými hlavami, spojením na rybinu alebo hrebeňovými výstupkami, zasimutými zodpovedajúcich drážok magnetovom telese. Prakticky túto skutoč­ nosť prvý využil Michell (1901), ktorý potrebnú klinovú medzeru vytvoril seg- mentami, výkyvné opřenými mimo ťažiska tak, pri chode samočinne vzlínavosťou oleja naklonia, obr. Chladiče bývajú rozmiestnené obyčajne vonkajšom obvode stroja, obr. Budiace vinutie medených pásov, často navinutých dvojradých cievok, aby bolo zaistené lepšie chladenie. Veľkému namáhaniu vystavené prívody budiaceho prúdu. Ako namáhané spojenie pólov magnetovým telesom, objasní tento prí­ klad: pri hydroalternátore výkonom MVA pri 230,8/577 ot/min odstre­ divá sila pól 750 000 kp! menovateli zlomku udávajú, vždy prie­ bežné otáčky. Na dosiahnutie hraničných výkonov (dnes 800 MVA, kým ešte roku 1956 výkon 200 MVA označoval iba „teoreticky” dosažitelný) robia v SSSR pokusy vodným chladením statorového budiaceho vinutia. dôležité vzhľadom zníženie odstredi­ vých síl (väčšia indukcia, menší prierez, menšia odstredivá sila). Chladenie pri väčších výkonoch obežné. Statorová kostra zváraná zvyčajne musí svojou tuhosťou znášať váhu všetkých rotujúcich častí spolu hydraulickým tlakom. cudzine zavádzajú vinutia z hliníkových zliatin (napr