Druhý diel učebnice obsahuje teóriu indukčných, strojov, jednosmerných strojov, synchrónnych strojov,komutátorových motorov na striedavý prúd a usmerňovačov, pokyny na ich navrhovanie, konštrukciua obsluhu. Učebnica je určená predovšetkým pre štvorročné priemyselné školy elektrotechnické so špecializáciou „Stavba elektrických strojov a prístrojov,, a pre mimoriadne formy štúdia na týchto školách. Možno ju však použit ako pomocnú učebnicu pre ostatné elektrotechnické priemyselné školy.
Jeho konštrukcia vychádza podmienky, aby za
všetkých prevádzkových stavov medzi trecími plochami vytvoril udržal
olejový film, potrebný dosiahnutie výhodného kvapalinového trenia.
583
. Prakticky túto skutoč
nosť prvý využil Michell (1901), ktorý potrebnú klinovú medzeru vytvoril seg-
mentami, výkyvné opřenými mimo ťažiska tak, pri chode samočinne
vzlínavosťou oleja naklonia, obr. Preto ich
niekedy treba uložiť zvláštnych puzdier ľahkého kovu, aby vylúčila
ich trvalá deformácia.
Reynolds dokázal (1886), zabezpečenie kvapalinového trenia musia
klzné plochy tvoriť plochý úzky kút, ktorého olej dostáva svojimi ka
pilárnymi silami tak obe trecie plochy seba oddelí. Tyče bývajú
niekedy permutované ako pri turboalternátoroch.
Statorové vinutie býva tyčové dvoma tyčami drážke.
Chladenie pri väčších výkonoch obežné. Iba stroje menších
konov vyfukujú chladiaci vzduch priamo priestoru strojovne. Chladiče bývajú rozmiestnené
obyčajne vonkajšom obvode stroja, obr.Pri menších priemeroch vyhovuje rotorové teleso vykované jedného
kusa spolu hriadeľom. Condal). cudzine zavádzajú vinutia
z hliníkových zliatin (napr. dôležité vzhľadom zníženie odstredi
vých síl (väčšia indukcia, menší prierez, menšia odstredivá sila).
Statorová kostra zváraná zvyčajne musí svojou tuhosťou znášať
váhu všetkých rotujúcich častí spolu hydraulickým tlakom.
Veľkému namáhaniu vystavené prívody budiaceho prúdu.
Budiace vinutie medených pásov, často navinutých dvojradých
cievok, aby bolo zaistené lepšie chladenie.
Póly pri vyšších výkonoch ocele legovanej niklom, aby dali
dobre magneticky využiť.
Ako namáhané spojenie pólov magnetovým telesom, objasní tento prí
klad: pri hydroalternátore výkonom MVA pri 230,8/577 ot/min odstre
divá sila pól 750 000 kp! menovateli zlomku udávajú, vždy prie
bežné otáčky. Aby za
prevádzky dodržala stálu vzduchovú medzeru, musia všetky jej zvárané
časti vyžíhať, aby nich vymizli vnútorné napätia, ktoré mohli viesť
k postupným deformáciám. 453.
Nosné závesné ložisko predstavuje rotore najnamáhavejšiu časť
hydroalternáfcorov.
Na dosiahnutie hraničných výkonov (dnes 800 MVA, kým ešte roku
1956 výkon 200 MVA označoval iba „teoreticky” dosažitelný) robia
v SSSR pokusy vodným chladením statorového budiaceho vinutia.
K rotorovému telesu pripevňujú kladivovými hlavami, spojením na
rybinu alebo hrebeňovými výstupkami, zasimutými zodpovedajúcich
drážok magnetovom telese. 448
