Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 33 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
číslicových meracích prístrojoch bude napr. veľkosť napájacieho
napätia. Úroveň záruky
týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré používame
a kde údaj presnosti uvedený. analógových meracích prístrojoch napr.
6. používať merací prístroj určený príslušnú elektrickú veličinu patričným rozsahom aj
frekvenčným. Svoju pozornosť
budeme venovať len elektrickým veličinám. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE
6. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých medziach. Ďalej potrebné dodržiavať všetky podmienky použitia predpísané výrobcom
meracieho prístroja.6) blíži vzťahu (5.5), ktorý platí pre základný súbor. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát.
Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako kvalitatívna
trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva najpravdepodobnejšej
hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať skutočná hodnota meranej
veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. tejto kapitole sa
budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny podstatne nemení
resp. podmienkam použitia meracích prístrojov môže patriť maximálne dovolená úroveň
rušivých veličín. Záruka takéhoto výsledku však získa vlastným
meraním štatistickým výpočtom.
6.
Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna trieda
merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek ďalších
doplňujúcich údajov. hodnota ktorú chceme odmerať ale ktorá je
vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými bude
nachádzať tzv. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel všetkých
meraní.33
je neefektívne.)
.2 Meranie kvalitatívnej triede C
Podmienky merania:
Pri tomto meraní potrebné dodržiavať také podmienky merania, ktoré vylúčia omyly. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu presnosti merania,
môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne označovať
ako informatívne meranie. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne závislá. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát. Merania potrebné viacnásobne zopakovať rovnakých
podmienok tj.
V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania Bude ju
predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej veličiny
obsahuje údaj presnosti merania.
Napr. poloha, nastavenie nulovej
výchylky ukazovateľa. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber pozvoľna základný
súbor vzťah (5.1 Úvod
Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme považovať za
synonymum kvality merania. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne prevažnú
časť prípadov všetkých meraní. Presvedčiť správnosti odčítania výpočtu nameranej hodnoty výchylky
meracieho prístroja. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 dyňa váži
5,5 atď
