Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 33 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
6.5), ktorý platí pre základný súbor.)
.2 Meranie kvalitatívnej triede C
Podmienky merania:
Pri tomto meraní potrebné dodržiavať také podmienky merania, ktoré vylúčia omyly. kedy rušivé veličiny budú mať svoje hodnoty určitých medziach.
Najkvalitnejšie meranie pri ktorom určujeme jeho presnosť označíme ako kvalitatívna
trieda merania Toto meranie typické tým jeho výsledok pozostáva najpravdepodobnejšej
hodnoty meranej veličiny hraníc medzi ktorými bude nachádzať skutočná hodnota meranej
veličiny, ktoré reprezentujú presnosť merania. tejto kapitole sa
budeme zaoberať len tými prípadmi merania, kde meraná hodnota veličiny podstatne nemení
resp.33
je neefektívne. používať merací prístroj určený príslušnú elektrickú veličinu patričným rozsahom aj
frekvenčným. hodnota ktorú chceme odmerať ale ktorá je
vždy zaťažená minimálne náhodnými chybami, takže nám priamo nedostupná. skutočná hodnota meranej veličiny, tj. Záruka takéhoto výsledku však získa vlastným
meraním štatistickým výpočtom. podmienkam použitia meracích prístrojov môže patriť maximálne dovolená úroveň
rušivých veličín. analógových meracích prístrojoch napr.
6. číslicových meracích prístrojoch bude napr.
Napr.
Meranie najhoršej kvalitatívnej triede ktorú nazveme povedzme kvalitatívna trieda
merania také meranie, kde výsledok merania tvorí jedna hodnota bez akýchkoľvek ďalších
doplňujúcich údajov. zvyšujúcim počtom meraní prechádza náhodný výber pozvoľna základný
súbor vzťah (5. nemení veličina ktorej (sledovanej meraná veličina funkčne závislá. poloha, nastavenie nulovej
výchylky ukazovateľa. Tento údaj uvádza forme hraníc, medzi ktorými bude
nachádzať tzv.
V poradí druhú kvalitatívnu triedu označíme ako kvalitatívna trieda merania Bude ju
predstavovať také meranie, ktorého výsledok okrem informatívnej hodnoty meranej veličiny
obsahuje údaj presnosti merania. Meranie vykonávame tiež len jedenkrát. Meranie uskutočňujeme spravidla jedenkrát. Úroveň záruky
týchto hraníc bude daná úrovňou našej dôvery výrobcovi meracieho zariadenia, ktoré používame
a kde údaj presnosti uvedený. Ďalej potrebné dodržiavať všetky podmienky použitia predpísané výrobcom
meracieho prístroja. technickej praxi tvorí tiež nezanedbateľný podiel všetkých
meraní. veľkosť napájacieho
napätia.6) blíži vzťahu (5. KVALITA MERANIA JEJ POSÚDENIE
6. Uvedenej hodnote hovoríme informatívna meranie tiež zvykne označovať
ako informatívne meranie. Podľa toho ako spoľahlivo vieme určiť hodnotu presnosti merania,
môžeme jednotlivé merania rozdeliť zásade troch kvalitatívnych tried. Presvedčiť správnosti odčítania výpočtu nameranej hodnoty výchylky
meracieho prístroja. občianskom živote tvorí informatívne meranie výrazne prevažnú
časť prípadov všetkých meraní. Svoju pozornosť
budeme venovať len elektrickým veličinám.1 Úvod
Presnosť merania kľúčovým paramatrom meraní zásade môžeme považovať za
synonymum kvality merania. Výsledky takýchto meraní majú tvar: teplota izbe 24°C, stôl dĺžku 1,2 dyňa váži
5,5 atď. Merania potrebné viacnásobne zopakovať rovnakých
podmienok tj
