Tak ako v priebehu historického vývoja, tak aj v dnešnej dobe meranie úzko súvisí
s rozvojom vedy a techniky. Pokrok v technike (nové technológie, nové materiály, elektronika,
mikroelektronika, výpočtová technika) umožňuje zdokonaľovať meranie – meracie prístroje,
meracie metódy a spôsoby spracovania nameraných hodnôt . Dokonalejšie meranie umožňuje
objektívnejšie, presnejšie získavať údaje o objektoch a javoch, čo umožňuje spätne zvyšovať
úroveň techniky a overovať vedecké hypotézy. Rozvoj techniky a vedecký pokrok teda úzko súvisí
s meraním.
Autor: Doc. Ing. Miroslav Mojžiš, CSc
Strana 25 z 71
Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.
Meraná veličina.
4) Rušivé vplyvy vnútorného pôvodu (teplota, elektromagnetické polia).
6) Rušenie prostredníctvom nestability elektrickej siete. Všeobecne pre celkovú chybu platí
potom:
∆ d
5. 5.1.
7) Spätné pôsobenie obsluhy. Chyby metódy, chyby
experimentátora, chyby meracích prístrojov chyby meracom obvode.1.
8) Rušivé veličiny pôsobiace merací obvod (vodiče). Definície chýb merania
V meraní rozoznávame zásade dve kategórie chýb. Podľa vzťahu skutočnej hodnote :
skutočná chyba x*
zdanlivá chyba xa
kde skutočná zdanlivá (konvenčne správna hodnota).
Jednotlivé šípky schéme znázorňujú prenos (pôsobenie) nasledovných veličín :
1.25
5. Miesta príčiny vzniku chýb
Znalosť miest príčin vzniku chýb, následne ich rozlíšenie určenie umožňuje zvoliť
také podmienky merania, alebo realizovať také opatrenia, ktoré presnosť merania zvýšia.1.1.2.
.
2.
Podľa miesta príčiny vzniku chýb rozoznávame štyri druhy chýb.
1. Prvú kategóriu tvoria chyby, ktorými sa
nameraná hodnota líši skutočnej.
5) Vonkajšie rušivé vplyvy.
3) Spätné pôsobenie meracieho prístroja objekt (vlastná spotreba).
3. Chyby merania ich eliminácia
5. Druhu kategóriu tvoria chyby zmysle odchýlky ideálnej
(lineárnej) závislosti medzi vstupnou výstupnou veličinou nejakého meracieho prístroja alebo
prevodníka, snímača.1. Situáciu znázorňuje
bloková schéma obr.
2. tejto kapitole budeme zaoberať len prvou kategóriou chýb. Podľa fyzikálneho rozmeru :
absolútna chyba (rozmer meracej veličiny) x’
relatívna chyba (bez rozmerná) x‘
kde nameraná nepresná presnejšia hodnota. Podľa povahy (pôvodu) rozoznávame :
omyl (o) chyba, ktorú spôsobuje obsluha
systematickú chybu (s) spôsobuje nedokonalá metóda merania, nesprávny merací prístroj
náhodnú chybu (d) spôsobujú rušivé vplyvy /veličiny/. Meraná informácia (veľkosť výchylky)
