Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov alebo prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlasmosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu ...

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ján Veselovský Miroslav Kroupa

Strana 581 z 607

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Podprogram ukončí grafický výstup závislosti výstupného zariadenia urobí potrebné zakončenie operácie. . príp. relatívne. Ako prvý všetkých podprogramov grafického systému musí volať ­ program INI(LU), ktorý špecifikuje zariadenie,na ktoré bude prevedený gra­ fický výstup priame pripojenie kresliaceho stroja digigraf počí­ tač, výstup osemstopovú diernu pásku, výstup mag­ netickú pásku). Podprogram SCA YR) umožňuje definovať mierku kresby pre x,. Všetky súradnice dĺžkové rozmery zadávajú milimetroch pri mierke 1:1 typu REAL. Smer kresby kružnice určený znamienkom pri polomere kružnice, pri kresbe proti smeru hodinových ručičiek plus pri kresbe smere hodi­ nových ručičiek mínus (-). tento účel určené manuály dodávané kreslia­ cim zariadením. Súradnicové hodnoty definované pre zobrazenie môžu zadávať ako: a) jednoduché premenné (pre x-ovú y-ovú súradnicu oddelene), b) n-prvkové jednorozmerné pole (nepárne prvky obsahujú x-ové súradnice, párne prvky y-ové súradnice daných bodov). Pokiaľ budeme opisovať určitý systém programového vybavenia, nebudeme ho opisovať podrobne. Podprogram (LU) nastavuje hodnoty 1. vzhľadom predchádzajúcu definovanú hodnotu, t. Všetky uhlové hodnoty hodnoty uhlovej miery orien­ tovaných uhlov meraných kladného smeru osi Uhlové hodnoty zadá­ vajú radiánoch (alebo stupňoch) typu REAL. Jej osi sú rovnobežné hranami kresliaceho stola. Zna­ mienko pri príslušnom parametri určuje zväčšenie alebo zmenšenie (-) mierky kresby. Súradnicovou sústavou pravouhlá sústava začiatkom bode, kto­ rom momentálne nachádza pero záznamovej hlavy pre danú úlohu. V ďalšom budeme venovať podprogramovému vybaveniu digigrafu.), b) výkonné podprogram závislosti organizačných podprogramov zabezpečujú vlastné zobrazenie základných grafických motívov zobra­ zovacej jednotke; umožňujú zobrazenie priamok, polygónov, kružníc, kru­ hových segmentov, interpolovaných kriviek, textov, šrafovanie atď. Na ukončenie grafického výstupu používa podprogram EOF, ktorý sa zaraďuje ako posledný podprogramov grafického systému. V každom hlavnom programe začiatku musí uviesť príkaz COMMON IFIGL (20), FIGL (50).Programovanie kresby pre digigraf 581 a) organizačné podprogram zabezpečujú začiatočnú inicializáciu, voľbu grafického výstupu umožňujú rôzne modifikácie úlohy (posun začiatoč­ nej kresby, zmenu mierky, rotáciu osí, definíciu hraníc kresby, voľbu typu čiary, ukončenie práce výstupným súborom atď.j