Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov alebo prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlasmosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu ...

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ján Veselovský Miroslav Kroupa

Strana 581 z 607

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
relatívne.), b) výkonné podprogram závislosti organizačných podprogramov zabezpečujú vlastné zobrazenie základných grafických motívov zobra­ zovacej jednotke; umožňujú zobrazenie priamok, polygónov, kružníc, kru­ hových segmentov, interpolovaných kriviek, textov, šrafovanie atď. V každom hlavnom programe začiatku musí uviesť príkaz COMMON IFIGL (20), FIGL (50). Podprogram (LU) nastavuje hodnoty 1. Zna­ mienko pri príslušnom parametri určuje zväčšenie alebo zmenšenie (-) mierky kresby. Smer kresby kružnice určený znamienkom pri polomere kružnice, pri kresbe proti smeru hodinových ručičiek plus pri kresbe smere hodi­ nových ručičiek mínus (-). Jej osi sú rovnobežné hranami kresliaceho stola. Podprogram SCA YR) umožňuje definovať mierku kresby pre x,. Súradnicovou sústavou pravouhlá sústava začiatkom bode, kto­ rom momentálne nachádza pero záznamovej hlavy pre danú úlohu. Podprogram ukončí grafický výstup závislosti výstupného zariadenia urobí potrebné zakončenie operácie. tento účel určené manuály dodávané kreslia­ cim zariadením.Programovanie kresby pre digigraf 581 a) organizačné podprogram zabezpečujú začiatočnú inicializáciu, voľbu grafického výstupu umožňujú rôzne modifikácie úlohy (posun začiatoč­ nej kresby, zmenu mierky, rotáciu osí, definíciu hraníc kresby, voľbu typu čiary, ukončenie práce výstupným súborom atď. Ako prvý všetkých podprogramov grafického systému musí volať ­ program INI(LU), ktorý špecifikuje zariadenie,na ktoré bude prevedený gra­ fický výstup priame pripojenie kresliaceho stroja digigraf počí­ tač, výstup osemstopovú diernu pásku, výstup mag­ netickú pásku). Na ukončenie grafického výstupu používa podprogram EOF, ktorý sa zaraďuje ako posledný podprogramov grafického systému. Súradnicové hodnoty definované pre zobrazenie môžu zadávať ako: a) jednoduché premenné (pre x-ovú y-ovú súradnicu oddelene), b) n-prvkové jednorozmerné pole (nepárne prvky obsahujú x-ové súradnice, párne prvky y-ové súradnice daných bodov). príp. vzhľadom predchádzajúcu definovanú hodnotu, t. Pokiaľ budeme opisovať určitý systém programového vybavenia, nebudeme ho opisovať podrobne. . V ďalšom budeme venovať podprogramovému vybaveniu digigrafu. Všetky súradnice dĺžkové rozmery zadávajú milimetroch pri mierke 1:1 typu REAL. Všetky uhlové hodnoty hodnoty uhlovej miery orien­ tovaných uhlov meraných kladného smeru osi Uhlové hodnoty zadá­ vajú radiánoch (alebo stupňoch) typu REAL.j