Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov alebo prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlasmosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu ...

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ján Veselovský Miroslav Kroupa

Strana 368 z 607

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
bloku možno použiť typové označenia funkčného cel­ ku alebo jeho časti doplnené poradovým číslom. Pre prípadné dopĺňanie možno vynechať súvislom rade niekoľko pora­ dových čísel. Písmená znamenajú násobiteľa 1, 103, 106, 109, 1012pre hodnoty odporov vyjadrených ohmoch. tranzistorov, integrovaných obvodov pod. 4.7, tab. prehľadnosti prispieva voľba čísel pre jednotlivé funkčné jednotky, napr. montážnom stojane, doska plošných spojov pod. Menovité hodnoty zaťaženia rezistorov (vo wattoch) označujú sché­ mach zväčša rôznymi čiarkami nakreslenými značke rezistora. číslovanie kontaktov spínačov pod.1. Písmeno kódu označuje násobiteľa zložky hodnoty odporu alebo kapacity a nahradzuje desatinnú čiarku. bloku označenie pripájacieho miesta používa väčšinou systém označenia určený výrobcom (napr.1 Poloha pripájacích miest súčiastok Keď rozpoznať poloha pripájacích miest súčiastok (napr. .40. 4. Zväčša používajú len časti označenia jeden alebo dva bloky. súčiastky vstupnej modulovej jednotky budú mať poradové čísla 99, súčiastky medzifrekvenčného zosilňovača 101 199 atd. Úplné označenie dovolených odchýlok odporu alebo kapacity musí skla­ dať hodnoty dovolenej odchýlky označenia jednotiek (pre odpor pre kapacitu alebo pF).115, obr.). R431 rezistor poradovým číslom 431). bloku použije pre sú­ čiastku písmenové označenie určené normou (stať4. 4.2. V bloku označí polohopisné označenie (akási konštrukčná adresa) funkčnej jednotky alebo celku (napr. Na schémach treba označiť menovité hodnoty odporu rezistorov kapacity kondenzátorov dovolenými odchýlkami. Písmená p, n, (j.) schéme, nakreslí kresliacom liste pod alebo vedľa schémy zjednodušený obrys súčiastky pohľadu pripája- cie miesta (obr.20) poradové číslo. Píše bez medzery písmenovým označením na tej istej úrovni rovnako veľké (napr. Identifikačné znaky môžu vynechať, nespôsobí nejednotnosť výkladu označenia.116).). Použité zna­ čenie menovitého zaťaženia vyznačí okraji schémy (obr. Kódové označenie uvedené tab. 2. Poradové číslo začína jednotky pre každé písmenové označenie súčias­ tok funkčných jednotiek.2. 4., označujú násobiteľa 10~12, 10-9, 10-6, 10-3, pre hodnoty kapacity vyjadrenej faradoch. 4. Napríklad menovitú hodnotu odporu 33,2 označí­ me kódom 33R2, menovitú hodnotu kapacity 3,32 označíme kódom 3n32. Najčastejšie používa kódové označenie, ktoré skladá dvoch alebo troch číslic písmena.370 Elektrotechnické schémy V technickej dokumentácii však takéto úplné funkčné označenie praktic­ ky nevyskytuje.115), ktoré označia