Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov alebo prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlasmosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu ...

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ján Veselovský Miroslav Kroupa

Strana 237 z 607

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Tvar tabuľky spojov nie predpísaný. . názov funkčného bloku alebo funkčnej jednotky. Rozmiestnenie značiek vstupných výstupných súčastí (svorky, zásuvky a pod.240 Elektrotechnické schémy Funkčné bloky funkčné jednotky znázorňujú obdĺžnikom alebo obry­ som, funkčné jednotky môžu znázorniť značkou. 4. Umiestnenie funkčných blokov funkčných jednotiek zariadení nemu­ sí rešpektovať schéme, schéma kreslí niekoľkých listoch, alebo ak nie známe rozmiestnenie funkčných blokov prevádzke. Označenie musí byť v súlade skutočným alebo predpokladaným označením pripájacích bodov (vývodov, kontaktov pod.) alebo vývodov vnútri značiek musí približne zodpovedať ich sku­ točnému umiestneniu funkčnom bloku alebo funkčnej jednotke.8 Kreslenie zapájacej schémy vonkajších spojov V zapájacej schéme vonkajších spojov znázorňujú súbory funkčné jednot­ ky, ktoré patria objektu, vodiče, zväzky vodičov káble, ktoré tieto súbory a funkčné jednotky spájajú (obr. Rozmiestnenie značiek funkčných blokov funkčných jednotiek schéme musí približne zodpovedať skutočnému umiestneniu zariadení (ak nie je známe, rozmiestnenie môže byť ľuvoboľné). Jednotlivé vodiče vedené schéme jedným smerom možno spojiť do čiary zoskupených spojov. 4. Ak nie schéme uvedené označenia pripájacích bodov alebo sťažené vyhľadávanie miest pripojenia vodičov žíl káblov, uvedú údaje vodi­ čoch, zväzkoch vodičov kábloch cieľom ich pripojenia tabuľky spojov. Pri použití obdĺžnikov a obrysov môže ich vnútri nakresliť úplná alebo čiastočná schéma funkčného bloku alebo značka funkčnej jednotky. jednému pripájaciemu bodu vedie nie­ koľko vodičov, môžu ich konce kresliť šikmo. Pri pripájacích bodoch však musí byť každý vodič znázornený samostatnou čiarou.) funkčnej jednotke alebo funkčnom bloku. Na zapájacej schéme vnútorných spojov musí uviesť: - typ prierez vodiča potrebné, tak ďalšie údaje, - typ, počet prierez žíl káblov potrebné, počet obsadených žíl. V zapájacej schéme vnútorných spojov môžu uvádzať charakteristiky vstupných výstupných obvodov funkčných blokov funkčných jednotiek alebo iné začiatočné údaje potrebné pri voľbe konkrétnych typov vodičov a káblov, tieto nemohli byť určené skôr, pri návrhu schémy.14). vonkajšej strany uve­ die písmenovo-číslicové označenie, príp.1. Vodiče, zväzky vodičov káble musia schéme znázoniť samostatnými čiarami.1. Pripájacie body funkčných blokov funkčných jednotiek schéme kres­ lia označujú tak, aby nenastalo nesprávne pripojenie