Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov alebo prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlasmosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu ...

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ján Veselovský Miroslav Kroupa

Strana 162 z 607

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
2.185c) alebo bez označenia zá­ kladne treťom poli tolerančného rámika (obr. 2. valcovej hlavy musí ležať vo vnútri valcového tolerančného poľa, ktorého zhoduje osou základnej valcovej plochy jeho priemer rovná: a) najmenšej hodnote tolerancie súosovosti priemerovom vyjadrení T 0,06 predpísanom výkrese, skutočné rozmery obidvoch plôch tolerovanej základnej zodpovedajú dobrým stranám 10,0 a 20,00 (obr. 2.Rozmery ich zapisovanie výkresoch 165 ka. 2.185d) alebo bez písmenového označenia základne treťom poli tolerančného rámika (obr. 2.186b), . Súhrnné tolerancie tvaru polohy, pre ktoré nie určené osobitné grafické značky, označujú značkami skladobných tolerancií (napr.184). Keď tolerancia polohy predpisuje pre dve rovnaké časti súčiastky nie je potrebné alebo možné prípade súmernej časti) rozlíšiť tieto časti zvoliť jednu nich základňu, použije namiesto trojuholníka šípka (obr. Závislé tolerancie polohy tvaru označujú značkou , ktorá umiestňuje: a) číselnou hodnotou tolerancie (obr. Rovnaké druhy velkosti tolerancií, ktoré vzťahujú tie isté základne, predpisujú len raz jednom rámiku, ktorého vedie jedna spájacia čiara rozvetvená všetkým tolerovaným častiam (obr. Ak základňou alebo rovina súmernosti, musí trojuholník umiestniť na konci kótovacej čiary príslušného rozmeru (obr. základ­ ňou spoločná súmernosti výkresu jasne vyplýva, pre ktoré časti daná os spoločná, umiestni trojuholník spoločnú (obr.186a uvedený príklad zápisu závislej tolerancie súosovosti osi valcovej hlavy 040 čapu 020 _[j02. Na obr. D ĺžkové uhlové rozmery, ktoré určujú menovitú polohu alebo menovitý tvar tolerovaných častí, uvádzajú výkresoch bez hraničných odchýlok. 2.183c). 2.184b).185a) a umiestňujú prvom poli tolerančného rámika nasledujúcom poradí: tole­ rancia polohy ňou tolerancia tvaru. 2.185e), závislá tole­ rancia viazaná skutočné rozmery základného prvku, c) číselnú hodnotu tolerancie písm enové označenie základne (obr. 2.185ý'), závislá tolerancia viazaná sku­ točné rozmery tolerovaného základného prvku. obr. Ak hraničné odchýlky predpisujú tolerancie menovitej polohy časti súčiastky, tolerancie sklonu, tvaru danej plochy alebo jej profilu, uvedú toleran­ čnom rámiku (obr. 2. 2. 2. 2. Tolerancie polohy alebo tvaru, ktoré nie predpísané ako závislé, považu­ jú nezávislé.182). Základňa trojuholníka môže ležať obrysovej alebo pomocnej čiare ve­ denej predĺžení obrysovej čiary, ktorá tvorí základňu.183a, b).185b), závislá tolerancia via­ zaná skutočné rozmery tolerovaného prvku, b) písm enové označenie základne (obr