Základy tvorby technickej dokumentácie v elektrotechnike

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Elektrotechnická prax vyžaduje zo všetkých technických odborov najzložitejšiu štruktúru technickej dokumentácie. Okrem základných výkresov, ktoré určujú tvar, rozmery a spôsob výroby mechanických častí elektrotechnických zariadení, strojov alebo prístrojov, treba na jednoznačné definovanie elektrotechnického výrobku aj ďalšie technické podklady. Tieto podklady sa zameriavajú špeciálne na funkciu a vlasmosti výrobku po elektrotechnickej stránke. Konečné riešenie umiestnenia elektrotechnických zariadení a častí v stavebných objektoch vyžaduje kreslenie rôznych druhov stavebných výkresov a plánov. Neodmysliteľnou súčasťou zobrazovania v elektrotechnike je kreslenie rôznych grafov, diagramov a monogramov. Toto grafické zobrazovanie dopĺňa technickú dokumentáciu ...

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Ján Veselovský Miroslav Kroupa

Strana 121 z 607

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Jedna šípka je potom vnútornou šípkou jedného vonkajšou šípkou susediaceho kótova­ ného rozmeru. Ak sebou niekoľko krátkych rozmerov šípky nedajú nakresliť medzi pomocnými čiarami, môžu dve priľahlé šípky nahradiť jednou bod­ kou (obr. 2. Reťazec kót musí byť obidvoch strán zakončený šípkami, ktoré tomto prípade kreslia z vonkajšej strany. 2. Preto: a) šípky kreslia mieste, kde prechádzajú obrysové čiary, len nevyhnut­ ných prípadoch, pretože obrysová čiara musí prerušiť (obr.105b). Ak sa tomu nedá zabrániť, musí čiara prerušiť, bez ohľadu jej význam.4.106), b) šípky kreslia vonkajšej strany obrysových čiar, mali byť preťaté čiarami grafického vyznačenia rezu. Bodka nesmie použiť ohraničenie vnútorných kót, ale reťazec kót musí rozdeliť niekoľko samostatných kótovacích čiar (obr.105a). 2. 2.103a) uhlom roztvorenia približne 20°. Bodka mať priemer najmenej mm. 2. Veľkosť šípky byť jed­ nom výkrese rovnaká zvolí podľa veľkosti obrazov spôsobu reprografic­ kého spracovania (tab.109b). Ak je nevyhnutné, nakreslí kóta kolmo čiary grafického vyznačenia rezu, ktoré mieste zapísania kóty prerušia (obr. 2. .107-k 12); používajú sa pri kótovacej čiare dlhšej ako mm, b) vonkajšie šípky umiestnené vonkajšej strany kótovaného rozmeru (obr.13). Kótovacie čiary nemajú kresliť graficky vyznačených plôch rezov.103b znázornená šípka kreslená ­ mocou suchých odtlačkov alebo popisovacieho stroja. 2.2 Zapisovanie kót Pre výrobu vždy záväzné rozmery podľa zápisu výkresoch nie nakres­ lené rozmery.124 Kreslenie výkresov mechanických častí elektrotechnických strojov zariadení Šípky, ktoré ohraničujú kótovacie čiary, kreslíme väčšinou tenkou plnou čiarou súmerne kótovacej čiare (obr. 2. Podľa umiestnenia šípok poznáme: a) vnútorné šípky umiestňujeme ich medzi pomocnými alebo obrysovými čiarami vnútri kótovaného rozmeru (obr. Minimálna dĺžka šípky môže byť 2,5 mm. Ak striedajú dlhé krátke rozmery spoločnej kótovacej čiare, môžu sa šípky pri krátkych kótovacích čiarach vynechať (obr. Nakreslené zapísané rozmery majú však súhlasiť. Šípky, ktoré ohraničujú kótovacie čiary, nesmie pretínať žiadna čiara. Ak nakreslená súčiastka prerušená, kótovacia čiara neprerušuje (obr. 1.106).107b). obr. 2. 2. 2.104 kóty 8); používajú pri kótovacej čiare kratšej ako 10 mm