... pre 2. ročník stredných priemyselných škôl elektrotechnických. Základy elektrotechniky II obsahovo a metodicky nadväzujú na Základy elektrotechniky I. Ucelený prehlad o fyzikálnych pojmoch, zákonoch a spôsoboch využívania elektriny v technickej praxi poskytujú až komplexné poznatky z obidvoch dielov učebnice. Z uvedených dôvodov nezaoberáme sa v úvode tohto dielu s významoma úlohami elektrotechniky a ani s jej historickým vývojom. Tomuto neodmyslitelnému vstupu do štúdia základov elektrotechniky je určený úvod prvého dielu aj pre tie vedné a technické oblasti, ktorých fyzikálne základy sa naučíme poznávať až v tejto časti učebnice. Preto je potrebné zopakovať si už známe objavy z fyzikálneho oboru elektriny a magnetizmu, priekopníkov rozvoja vedy a techniky v tomto smere a prednosti elektrickej energie pre všetky oblasti spoločenskej výroby i služieb.
R,
ic
Obr. 2.33.
Osobitným prípadom dvoch paralelných impedancií indukčným
i kapacitným charakterom zapojenie -L)[|C ked jednej paralel
ných vetiev nie zapojený činný odpor stratový odpor kondenzátora
môžeme zanedbať. tejto
kapitole však budeme riešiť symbolicko-komplexnou metódou. Schéma zapojenia fázorové diagramy všetkých
charakteristických stavov obr.r
Paralelné zapojenie impedancií indukčným kapacitným charakterom
sa správa úplne odlišne ako paralelné zapojenie impedancií rovnakého
charakteru.21, kde sme uvedeným zapoje
ním dosť podrobne zaoberali pri paralelnej rezonancii prúdov.32. 2. Paralelné zapojenie impedancií indukčným kapacitným charakterom
71
.
Fázorové diagramy niektorých možností zoskupenia prvkov 2,
C2 tromi základnými charaktermi obvodov obr. Podrobným rozborom zapojenia prídeme týmto zásadným
záverom:
— výsledná impedancia nemusí byť vždy menšia ako najmenšia impedan-
cia, môže byť väčšia ako najväčšia čiastková impedancia,
— výsledná impedancia môže dosiahnuť indukčný, kapacitný alebo činný
charakter (výsledný prúd zaostáva napätím alebo predbieha,
alebo ním fáze),
— obidve impedancie majú rovnaké hodnoty reaktancií (XL= Xc), ale
rozdielne hodnoty činných odporov (J?! 2), charakter výslednej
impedancie riadi podľa tej vetvy, ktorej menší činný odpor
(potečie ňou väčší prúd ten vyvolá príslušnej reaktancii väčšie
napätie),
— obidve impedancie majú všetky členy rovnaké, výsledná impedan
cia stave rezonancie jej absolútna hodnota daná hodnotou
jedného činného odporu. 2
