Kniha sa zaoberá praktickým využitím výkonovej elektroniky v praxi, rozoberajú sa usmerňovače, striedavé meniče, jednosmerné meniče a striedače. Pozornosť sa venuje aj konštrukcii a chladeniu meničov, uvedené sú mnohé konkrétne príklady riešenia meničov, ich údržba a opravy s uvedením diagnostických metód, meracích metód a vhodných meracích prístrojov.Určená je technikom a inžinierom pracujúcim v oblasti praktického využitia výkonovej elektroniky, študentom a všetkým, ktorí sa zaujímajú o praktické využitie výkonovej elektroniky.
Ako zdroje galvanizačného prúdu ešte donedávna používali ro
tačné galvanizačné dynamá poháňané indukčnými motormi. praxi sa
používajú galvanizačné prúdy rádovo 100 1000 bežne rozsahu
od 500 kA.
Prvé moderné galvanizačné usmerňovače používali ako usmerňovacie
prvky diódy menovitý prúd 200 250 zapojené paralelne až
8 kusov. Usmerňovač
bol zapojený hviezdy uzle bola vyrovnávacia tlmivka obmedze
nie skratových prúdov pri komutácii diód. pomerne
krátkodobom uplatňovaní transduktorovej regulácie prúdu diódových
usmerňovačov rokoch 1950 1970 prešlo úplne tyristorovú
reguláciu prúdu primárnej strane transformátorov. Vyžado
vali trvalý dozor, náročnú údržbu často vyskytovali problémy pri
ich nabudzovaní regulácii.uvedenú technologických postupoch. Zásadne používal šestfázový transformátor. Okrem veľkých úspor
elektrickej energie pomohli pri skvalitnení výsledkov galvanizačného
procesu najmä presnou reguláciou, stabilitou, podstatne zjednodušili
a zlacnili prevádzku údržbu galvanizačných zariadení. vzniká priestor pre zlepšovateľov využití ohriatej
chladiacej vody napríklad kúrenie alebo využitie inom technolo
gickom procese. Ich pohonné motory mali malý účinník,
ktorý závisel zaťaženia, celý galvanizačný agregát dosahoval prie
mernú účinnosť asi 50%. znamená galvanizo
vať veľkých vaniach používať veľké hodnoty prúdu. Boli to
jednosmerné derivačné dynamá (alebo cudzím budením) malé
napätia vysoké prúdy mohutným širokým komutátorom.
Rozvoj sériovej výroby výkonových polovodičových diód tyristo
rov priniesol tejto oblasti doslovný prevrat.
Produktivitu práce pri určenej hustote galvanizačného prúdu možno
zvyšovať len zväčšovaním pokovovanej plochy. Pri veľkej prúdovej hustote galvanizačných
vaniach stratové teplo nestačí odviesť povrchom potrebné vodné
chladenie. Neriadené neskôr
aj riadené usmerňovače diódami tyristormi úplne nahradili uply
nulých dvoch desaťročiach rotačné agregáty. Tu
je potrebný kompromis medzi produktivitou práce kvalitou, pre
ktorú musia byť určené presné kvantitatívne kritériá. uzle primárneho vinutia
122
. Zásadne platí, čím
menšia prúdová hustota, tým kvalitnejší pokovovaný povrch
