Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 79 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Tam bol tyristor pri čisto ohmickej záťaži závernom stave. rozpätie ONP 0 «ih pričom max tt/2 pre čisto induktívnu záťaž (t.2 UZLOVÉ ZAPOJENIA 81 Obr. V2, predlžuje „vlastnej“ polperiódy napätia uv, kde bol pri uhle a, tyristor zapnutý, nasledujúcej polperiódy. Vypnutie tyristora nasta­ ne preto pri uhle vypnutia a2> charakteristické pre záťaž RL.3. Usmerne­ ný prúd iápri uhloch fázového riadenia narasti nuly (OPP) nie skokovo, . Vodivosť každého tyristorov VI, príp.11. konečné) alebo pre veľmi veľkú indukčnosť (RA konečné, LA-*• oo) 2. 3. rozpätie OPP a,h k Pre tento prípad časové diagramy obr. Usmernené veličiny napätie tyristore pre záťaž dvojfázového dvojimpulzového sieťového meniča Dvojimpulzový sieťový menič záťažou môže pracovať iba usmerňo- vačovom chode, ale celkové rozpätie riadenia 0 or, n možno rozdeliť na 1. cievke indukčnosťou však pri poklese prúdu zdindukuje napätie LA— ktoré pôsobí proti záverne polari- át žujúcemu napätiu nasledujúcej polperiódy napätia «v.10. 3