Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
VT1,
VT2, VT3, uplynutí dostatočného zotavovacieho času tyristora (rezerva
proti vypínaciemu času tyristora ŕqmin) musí opäť zapínať celá nasledujúca trojica
tyristorov, teda VT2, VT3, VT4. 180-stupňovom vedení striedača spolupra
cujú výlučne trojice tyristorov. Podstatne tým narastajú spínacie straty potrebné dosta
točne rýchle vedľajšie tyristory.
Pri trojfázových prúdových striedačoch 120-stupňové vedenie (jedine mož
né) dosahuje najčastejšie
— závislou komutáciou medzi fázami.5.7 TROJFÁZOVÉ PRÚDOVÉ STRIEDAČE
Základné rozdelenie viacfázových prúdových striedačov odlišné rozdele
nia napäťových striedačov. Tieto treba
zapínať pri každej komutácii hlavných tyristorov, teda vtedy, keď natrva
lo vypnúť niektorý hlavných tyristorov. nich vyplýva počet spo
lupracujúcich tyristorov pri troch určených hodnotách uhla vedenia trojfázové
ho napäťového striedača. stati 4.
4. Univerzálnejšia bola nezávislá komutácia, komutácia vedľajšími
tyristormi (individuálna, skupinová, spoločná), pri ktorej bolo možné plynulé
nastavovanie uhla vedenia, teda 120-stupňov.5 sme poznamenali, elektrických
pohonoch podľa druhu zapojenia najčastejšie používa mostíkové zapojenie
trojfázového prúdového striedača.5. Striedač nemá vedľajšie tyristory, pri
zapnutí jedného tyristora danejfáze striedača súčasne začne vypínať druhý
tyristor inejfázy,
— nezávislou skupinovou komutáciou.5 NEPRIAMY MENIČ FREKVENCIE JEDNOSMERNÝM MEDZIOBVODOM) VLASTNOU KOMUTÁCIOU 337
znázornené uhly vedenia jednotlivých tyristorov.
Každý tyristor počas svojho uhla vedenia *FW= opäť musí zapínať
trikrát (na začiatku úseku ešte dvakrát, keď počas vlastného *FV končia
úseky *PV dvoch iných tyristorov). Striedač vedľajšie tyristory, pričom
. Počas periódy vypína šesť tyristo
rov, preto frekvencia spínania vedľajších tyristorov šesťnásobok frekvencie
výstupného napätia. Každý tyristor treba rámci jeho uhla vedenia
% zapínať trikrát, pretože počas uhla spolupracuje troch rôznych
trojiciach.
Trojfázový prúdový striedač môže pracovať iba 120-stupňovým vedením.4.
Pri trojfázových napäťových striedačoch 120-stupňové vedenie umožňovala
závislá komutácia, komutácia bez vedľajších tyristorov, vyvolávaná medzi
fázami. Pri súčasnom vypnutí vodivej trojice, napr.
Nevýhodou trojfázového napäťového striedača nezávislou spoločnou ko
mutáciou časté zapínanie hlavných, ale najmä vedľajších tyristorov.
P 150-stupňovom vedení spolupracujú striedavo dvojice trojice tyristorov. Keď uhol vedenia striedača zmenší na
120-stupňov, spolupracujú iba dvojice tyristorov, pričom každý tyristor stačí
zapínať dvakrát, začiatku uprostred úseku lFv
