Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
Univerzálnejšia bola nezávislá komutácia, komutácia vedľajšími
tyristormi (individuálna, skupinová, spoločná), pri ktorej bolo možné plynulé
nastavovanie uhla vedenia, teda 120-stupňov.
Pri trojfázových napäťových striedačoch 120-stupňové vedenie umožňovala
závislá komutácia, komutácia bez vedľajších tyristorov, vyvolávaná medzi
fázami. nich vyplýva počet spo
lupracujúcich tyristorov pri troch určených hodnotách uhla vedenia trojfázové
ho napäťového striedača.5 sme poznamenali, elektrických
pohonoch podľa druhu zapojenia najčastejšie používa mostíkové zapojenie
trojfázového prúdového striedača.5.
Nevýhodou trojfázového napäťového striedača nezávislou spoločnou ko
mutáciou časté zapínanie hlavných, ale najmä vedľajších tyristorov.
Každý tyristor počas svojho uhla vedenia *FW= opäť musí zapínať
trikrát (na začiatku úseku ešte dvakrát, keď počas vlastného *FV končia
úseky *PV dvoch iných tyristorov). stati 4.
Pri trojfázových prúdových striedačoch 120-stupňové vedenie (jedine mož
né) dosahuje najčastejšie
— závislou komutáciou medzi fázami.4. Striedač vedľajšie tyristory, pričom
. Pri súčasnom vypnutí vodivej trojice, napr.7 TROJFÁZOVÉ PRÚDOVÉ STRIEDAČE
Základné rozdelenie viacfázových prúdových striedačov odlišné rozdele
nia napäťových striedačov.5 NEPRIAMY MENIČ FREKVENCIE JEDNOSMERNÝM MEDZIOBVODOM) VLASTNOU KOMUTÁCIOU 337
znázornené uhly vedenia jednotlivých tyristorov. Keď uhol vedenia striedača zmenší na
120-stupňov, spolupracujú iba dvojice tyristorov, pričom každý tyristor stačí
zapínať dvakrát, začiatku uprostred úseku lFv . Tieto treba
zapínať pri každej komutácii hlavných tyristorov, teda vtedy, keď natrva
lo vypnúť niektorý hlavných tyristorov.
Trojfázový prúdový striedač môže pracovať iba 120-stupňovým vedením.
P 150-stupňovom vedení spolupracujú striedavo dvojice trojice tyristorov. Počas periódy vypína šesť tyristo
rov, preto frekvencia spínania vedľajších tyristorov šesťnásobok frekvencie
výstupného napätia. Každý tyristor treba rámci jeho uhla vedenia
% zapínať trikrát, pretože počas uhla spolupracuje troch rôznych
trojiciach. 180-stupňovom vedení striedača spolupra
cujú výlučne trojice tyristorov.
4.5. VT1,
VT2, VT3, uplynutí dostatočného zotavovacieho času tyristora (rezerva
proti vypínaciemu času tyristora ŕqmin) musí opäť zapínať celá nasledujúca trojica
tyristorov, teda VT2, VT3, VT4. Striedač nemá vedľajšie tyristory, pri
zapnutí jedného tyristora danejfáze striedača súčasne začne vypínať druhý
tyristor inejfázy,
— nezávislou skupinovou komutáciou. Podstatne tým narastajú spínacie straty potrebné dosta
točne rýchle vedľajšie tyristory
