Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 333 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
3. Určitou nevýhodou pri vypínaní tyristorov uvedenej schéme trojfázového napäťového striedača malé závěrné napätie tyristoroch, určené priepust­ ným napätím spätných diód. Uvedieme príklad vypnutia trojice spolupracujúcich tyristorov VT5, VT6 a VT1. Fázový prúd i/u 0 teraz musí okamžite prekomutovať spätnej diódy V4, spätnej diódy V3 /zw V2. Ľubovoľnú dvojicu tyristorov (pri 120-stupňovom vedení striedača) alebo trojicu tyristorov (pri 180-stupňovom vedení striedača), ktoré striedači spolupracujú, možno vypnúť pomocou nezávislého spoločného komutačného obvodu.t 4.5 (Jednosmerné impulzové meniče) nazvali priama komutácia (jednostupňová). striedavej strane mostíka je pripojený sériový komutačný dvojpól Pomocou mostíka vedľajších tyristo­ rov komutačného dvojpólu uskutočňuje striedači nezávislá spoločná komutácia. Tento prípad bezprostrednej komutácie záťažného prúdu z tyristora spätnej diódy (predtým nulovej diódy) bez toho, aby najprv záťažný prúd prekomutoval komutačného kondenzátora, sme podkap. Vypnutie tyristorov nastane tak, kladný pól nabitého kondenzá­ tora pripojí uzol katódového pólu tyristorov VT4, VT6, VT2 záporný pól kondenzátora uzol anódového pólu tyristorov VTJ, VT3, VT5. sa kondenzátor okamžite neprepóloval, musí byť jednom póle napäťového zdroja zapojená komutačná tlmivka tlmivka uneuplatňovala pri rekuperá- cii energie, keď mostíka spätných diód dodáva prúd, ktorý preteká smerom ku kladnému pólu zdroja premostená spoločnou spätnou diódou V7. Jeho jednosmerná strana pripojená na napäťový zdroj (cez paralelný obvod aV7). Cez záťaž pretekajú fázové prúdy, ktorých znamienko určujú vodivé tyristory hu> ;zv zzw 0 Predpokladajme, pri tejto polarite napätia dostala vodivá trojica tyristorov závěrného stavu, treba zapnúť vedľajšie tyristory l a VV2 (pri zapínali vedľajšie tyristory VV3 VV4). Tým napätím závěrného stavu uvedú všetky antiparalelne zapojené tyristory, teda predtým vodivé tyristory V5, VI. Kom u­ tačná tlmivka umusí mať dostatočnú indukčnosť porovnaní indukčnosťou L komutačnom dvojpóle LC. každej spätnej dióde vznikne priepustný úbytok napätia asi 1V. Komutácia tyristorov pri malom závernom napätí . Kondenzátor sa začne vybíjať prúdom pretekajúcim cez tlmivku tyristory VV2 cez tri paralelné vetvy zložené sériových dvojíc spätných diód V4, V6, V5 V2. Súčasne však indukčnosť tlmivky musí byť dostatočne malá preto, aby vzhľadom najmenšiu opakovaciu periódu vý­ stupného napätia striedača parametrom záťaže, predstavoval zdroj sérii s naďalej tvrdý napäťový zdroj.5 NEPRIAMY MENIČ FREKVENCIE JEDNOSMERNÝM MEDZIOBVODOM) VLASTNOU KOMUTÁCIOU 335 Doteraz neznámou, novou časťou schémy striedača, jednofázový mostík vedľajších tyristorov VV1 VV4