Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
Tým závěrným napätím (asi počas rekuperácie
jalovej energie indukčnosti záťaži tyristor vypne.
medzi uzlami opačných pólov dvojíc ideálnych polovodičových spínačov) je
pripojená záťaž prípadne jednofázový striedavý motor.j.1. každému ideál
nemu polovodičovému spínaču antiparalelne pripojená spätná, t. uzol katód uzol anód) výstup (striedavá strana, t.308 ZÁKLADNÉ ZAPOJENIA MENIČOV NAPÁJANIE STRIEDAVÝCH MOTOROV
rekuperačnú diódu. jednosmernej strane mostíka (t.
Mostíkové zapojenie
Principiálna schéma jednofázového mostíkového napäťového striedača je
nakreslená obr. Oby
čajne existujú tri možnosti opätovného zapínania tyristora uplynutí intervalu
rekuperácie jalovej energie. 4. zmene smeru prúdu
(ktorý nemôže pretekať cez rekuperačnú diódu) nie „ochotný“ prevziať
vedenie prúdu záťaže, preto treba opäť zapnúť hradlovým impulzom.j. 4. Generátor hradlových impulzov (obr.j. Principiálna schéma zapojenia jednofázového mostikového napäťového striedača
. Obsahuje štyri ideálne polovodičové spínače IPS1 až
IPS4 zapojené štruktúry, ktorú poznáme ako jednofázové mostíkové zapoje
nie state 3.3.j. medzi uzlami zhod
ných pólov dvojíc ideálnych polovodičových spínačov) pripojený jednosmer
ný napäťový zdroj konštantným napätím striedavej strane mostíka (t. Optimálne riešenie
vyplýva komplexného rozboru.23)
najčastejšie generuje „dostatočne hustú“ sériu hradlových impulzov (okamih,
kedy treba tyristor znova zapínať, mení zmenou pomeru L/R).24. rekuperač-
ná dióda. Tento obyčajne nazý
va sekundárny hradlový impulz. Hlavný zapínací impulz (kedy komutujú tyristo
ry striedači) potom nazýva primárny hradlový impulz. Tretí spôsob opätov
ného zapínania tyristora umožňuje jediný, ale dostatočne dlhý hradlový impulz. Diódy vytvárajú tiež mostík, ktorého vstup (jednosmerná
strana, t.j. Možno
však snímať napätie tyristore privádzať ako spätnoväzbový signál do
GH okamihu, keď začne toto napätie narastať kladných hodnôt (bloko-
vacie napätie), vyrobí pomocný hradlový impulz. uzly kató
da anóda) antiparalelne pripojený vstup výstup mostíka ideálnych
Obr. 4.24.
Každá uvedených alternatív svoje výhody nevýhody