Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.
;VN). apätie hlavnom tyristore zase
„skočí“ hodnotu —U. —1V). preto oscilácie
oscilačného obvodu zaniknú polovici periódy (priebeh prerušovanej
časti kosínusoidy nemôže pokračovať). priebehu prúdu preto pri zapnutí tyristora skok nulu,
a prúde skok pôvodnú hodnotu ŕv. Keby najskôr zapol hlavný
tyristor (impulzom /q), kondenzátor nemohol nabiť tyristor by
nebolo možné vypnúť. Veľká in
duktívna zložka záťaže nedovolí, aby počas spätného prepólovania napätia
na kondenzátore hodnoty podstatnejšie zmenila hodnota záťažné
ho prúdu iz. 3.258 ZÁKLADNÉ ZAPOJENIA MENIČOV NAPÁJANIE JEDNOSMERNÝCH MOTOROV
Predpokladajme, pri uvedeni impulzového meniča činnosti, ako prvý
zapol vedľajší tyristor VI. nabití kondenzátora
na napätie bude napätie práve nulové môže otvoriť nulová dióda VN
(prakticky bude pri malom zápornom napätí, napr. Ďalej predpokladajme, všetky súčiastky schéme
zapojenia obr. Kondenzátorom
bude teraz pretekať približne konštantný prúd (pozri časovej osi zod
povedajúce úseky priebehu prúdu ic, príp. Znamená to, generátor hradlových impulzov po
odblokovaní najprv vyrobil hradlový impulz iC]. Prúd pritom prekomutuje obvodu kondenzátora vedľajšieho tyristo
ra VI. nabití kondenzátor dosiahne napätie jednosm erného zdroja
pripojeného vstupné svorky časovom okam ihu t0= hradlo
vým impulzom iGzapne hlavný tyristor (pozri skok priebehu nulu na
piatej časovej osi). apätie kondenzátore hodnoty U
bude klesať kosínusoide, pritom prúd záporný daný sínusovou
závislosťou.
Tým ale pripravený vypínanie hlavného tyristora, pretože záporným
pólom kondenzátor pripojený anódu tyristora Pri znovuzapnutí vedľaj
šieho tyristora (pozri impulz ;G1 čase íx+ kladný pól kondenzáto
ra pripojí cez tyristor katódu hlavného tyristora Hlavný tyristor sa
dostane závěrného stavu, jeho prúd musí prakticky skokom poklesnúť na
nulu. Prúd kon
denzátora prekomutuje nulovej diódy jej obvode klesá (pozri skok na
. výstupe meniča (záťaži) napätie zväčší svoju
hodnotu náhle dvojnásobnú veľkosť pretože napätiu zdroja U
sa pripočíta napätie kondenzátora nabitého —U. Dióda však znemožní prietok kladného prúdu /<■. Keďže tento, takm konštantný prúd preteká cez kondenzátor,
prebieha jeho spätne prepólovanie prakticky lineárne. ondenzátor tak pripojí cez diódu cievku L
a tvorí ňou oscilačný obvod.75 bezstratové (ohmické odpory nulové) časové
závislosti sledujeme ukončení dostatočného počtu periód teda predpokla
dáme ustálený stav.
Kondenzátor pri prvotnom každom ďalšom impulze ;G1 nabije cez
tyristor záťaž (jednosmerný otor) pripojenú výstupné svorky 2,
3 meniča. Polsínusoidový prúdový impulz su
perponovaný narastajúcu zložkou záťažného prúdu priebehu prúdu
tyristora ondenzátor oscilačnom obvode iba prepóloval —U
