Výkonová elektronika pre elektrické pohony

| Kategorie: Učebnice  | Tento dokument chci!

Vysokoškolská učebnica sa zaoberá výkonovými polovodičovými súčiastkami a rôznymi druhmi výkonových polovodičových meničov, určených pre jednosmerné aj striedavé elektrické pohony. Preberajú sa ich principiálne aj konkrétne schémy zapojení. Výklad sa opiera o matematické rozbory s príslušnými závermi a zhrnutím poznatkov. Autor sa čiastočne zameriava aj na dimenzovanie súčiastok meničov a čiastočne rozoberá vplyv elektrických pohonov s polovodičovými meničmi na energetickú sieť.Určená je predovšetkým poslucháčom elektrotechnických fakúlt. Na získanie základných poznatkov a prehľadu vo výkonovej elektronike môže poslúžiť aj študujúcim popri zamestnaní, poslucháčom iných fakúlt, ale aj inžinierom a ostatným záujemcom v praxi.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Juraj Oetter

Strana 256 z 404

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
výstupe meniča (záťaži) napätie zväčší svoju hodnotu náhle dvojnásobnú veľkosť pretože napätiu zdroja U sa pripočíta napätie kondenzátora nabitého —U. Ďalej predpokladajme, všetky súčiastky schéme zapojenia obr. Znamená to, generátor hradlových impulzov po odblokovaní najprv vyrobil hradlový impulz iC]. ;VN). nabití kondenzátor dosiahne napätie jednosm erného zdroja pripojeného vstupné svorky časovom okam ihu t0= hradlo­ vým impulzom iGzapne hlavný tyristor (pozri skok priebehu nulu na piatej časovej osi). Prúd pritom prekomutuje obvodu kondenzátora vedľajšieho tyristo­ ra VI. Tým ale pripravený vypínanie hlavného tyristora, pretože záporným pólom kondenzátor pripojený anódu tyristora Pri znovuzapnutí vedľaj­ šieho tyristora (pozri impulz ;G1 čase íx+ kladný pól kondenzáto­ ra pripojí cez tyristor katódu hlavného tyristora Hlavný tyristor sa dostane závěrného stavu, jeho prúd musí prakticky skokom poklesnúť na nulu. apätie kondenzátore hodnoty U bude klesať kosínusoide, pritom prúd záporný daný sínusovou závislosťou. preto oscilácie oscilačného obvodu zaniknú polovici periódy (priebeh prerušovanej časti kosínusoidy nemôže pokračovať). Keby najskôr zapol hlavný tyristor (impulzom /q), kondenzátor nemohol nabiť tyristor by nebolo možné vypnúť. Prúd kon­ denzátora prekomutuje nulovej diódy jej obvode klesá (pozri skok na . apätie hlavnom tyristore zase „skočí“ hodnotu —U. Dióda však znemožní prietok kladného prúdu /<■.75 bezstratové (ohmické odpory nulové) časové závislosti sledujeme ukončení dostatočného počtu periód teda predpokla­ dáme ustálený stav. ondenzátor tak pripojí cez diódu cievku L a tvorí ňou oscilačný obvod. priebehu prúdu preto pri zapnutí tyristora skok nulu, a prúde skok pôvodnú hodnotu ŕv. Veľká in­ duktívna zložka záťaže nedovolí, aby počas spätného prepólovania napätia na kondenzátore hodnoty podstatnejšie zmenila hodnota záťažné ­ ho prúdu iz. 3. Kondenzátorom bude teraz pretekať približne konštantný prúd (pozri časovej osi zod­ povedajúce úseky priebehu prúdu ic, príp. Kondenzátor pri prvotnom každom ďalšom impulze ;G1 nabije cez tyristor záťaž (jednosmerný otor) pripojenú výstupné svorky 2, 3 meniča. Keďže tento, takm konštantný prúd preteká cez kondenzátor, prebieha jeho spätne prepólovanie prakticky lineárne.258 ZÁKLADNÉ ZAPOJENIA MENIČOV NAPÁJANIE JEDNOSMERNÝCH MOTOROV Predpokladajme, pri uvedeni impulzového meniča činnosti, ako prvý zapol vedľajší tyristor VI. —1V). Polsínusoidový prúdový impulz su­ perponovaný narastajúcu zložkou záťažného prúdu priebehu prúdu tyristora ondenzátor oscilačnom obvode iba prepóloval —U. nabití kondenzátora na napätie bude napätie práve nulové môže otvoriť nulová dióda VN (prakticky bude pri malom zápornom napätí, napr